Ako dobre... – Zuzana Martišková

Ako dobre... – Zuzana Martišková

I.

Sú básne, čo sa píšu deň
a iné pravidelne denne.

Sú básne, ktoré píše deň
tak hrubozrnno jemne,
že atrament sa pretláča
späť a tiež na druhú stranu.

Tie isté písmená
aj slová...

A ako dobre, že sa
dennodenne stanú.

Sú básne, ktoré píšu deň
(bez predprípravy v škôlke).
Len trojitou brázdou
v piesku
s vedierkom na trojkolke.

...

II.

Sú dni, ktoré píšu básne
a rozhadzujú ich ako stopy.

Odtlačky ticha ciest v snehu,
ktoré jar každoročne stopí.

Sú dni, v ktorých sa píšu básne
a zamykajú do zásuviek.
Na srdce klopú
neisté,
a atrament pre ne má liek.

Sú dni, čo sú básňou,
ktorá našla prázdnu stranu.

Tie isté písmená
aj slová...

A ako dobre, že sa
dennodenne stanú.

...

III.

Sú básne a sú dni,
kedy ich potrebuješ.

V albume dotykov
kdesi za viečkami
ti každé slovo rezonuje.

Sú dni a sú básne
čo dospávajú v poličke.

Pod lacetou tajomstvá
veľké i tie celkom maličké.

Založené na pamiatku
na každú jednu stranu.

Tie isté písmená
aj slová...

A ako dobre, že sa
dennodenne stanú.

IV.

Sú básne denné
nočné,
pre deti
i pre dospelých.
A sú dni rozbásnené,
ktoré nás zhltnú celých.

Sú dni básňami
a básne dňami.
Boli sme spolu
a nikdy viac sami.

Deň báseň dopísal
a noc ju našla znova.

Tie isté písmená
aj slová...

A ako dobre, že sa
dennodenne stanú.

Kým príde niekto
kto pretočí
na poslednú stranu.