Kotvia lode v prístave
obmývané morom.
Vystúpiť?
Či nevystúpiť?
Hlavne,
nohou ktorou?
Na ostrove pred nimi
zdá sa všetko naruby!
Námorníci váhajú
s opúšťaním paluby.
Bliká to tam, trasie
sa,
farby rýchlo mení.
Reklamy sú s titulkami
aj v pôvodnom znení.
A do toho hudba.
Vietor ju k nim veje.
Nájsť pokojné
miesto?
Celkom bez nádeje!
Domorodé kmene -
prapodivné tvory.
Oči im plávajú
ponorené v mori!
Scrolujú
bláznivo.
občas niečo postnú.
Offline v nich vyvolá
reakciu zlostnú.
Palce sa im trasú.
Ich tvár? Celá svieti!
A včera
vraj boli to
obyčajné deti...
Posádka sa bojí,
vážne ju to desí.
Ocitnúť sa vo svete,
kde si, aj keď nie si.
Lode si
vŕzgajú,
kotvia tu blízko.
Zdvihnutý sťažeň – prst
kýva na prístavisko.
Plachty sa vzdúvajú
bezmocne
zviazané,
každá z nich trasie sa,
že prázdna zostane.
Vlajková obria loď
zvedavých mám a otcov,
skúšajú objaviť
svet
svojich stratených
digi domorodcov.
Márne na počiatku
boli vždy na pozore,
potomkov zlákalo
informačné more.
Diaľky
ich volali
tajomné, bohaté,
farebné prístavy
ostrovov IKáTé.
Maják má svetielko,
na zeleno svieti.
Rybky sú
lapené
do sociálnych sietí.
Ako ich vrátiť späť?
A dá sa to ešte?
Vyloviť zo sveta,
kde reálne vôbec
ale
vôbec
vôbec NIE STE!