Mama poézia

Mama poézia 

Mamička

Tak ako tmavú noc rozjasní hviezdička, rozjasní u nás deň úsmevom mamička.

Tak ako od rosy nad ránom skrásnie kvet, v maminom objatí zjasnie mi celý svet.

Báseň pre mamičky, babky aj tety.

Šla svetom láska a hľadala miesto, kde by jej nič neublížilo a našla ho v materinskom srdci.

Kto by ťa nemal rád, moja dobrá mama? Dala si mi život, viedla prvé kroky, učila poznávať A aj B. A vždy si verila, že som ja, tvoje dieťa, tým najlepším človekom na svete.

Tvoje srdce, mama moja, vedelo vždy odpúšťať a nikdy nezapochybovalo. V strachu sa chvelo, triaslo ako holé vtáča v zime, ale vždy verilo, že tvoje dieťa nemôže nič zlého urobiť.

Tvoje ruky, mať moja, zostarnú v práci pre mňa, zoslabnú odpratávaním prekážok spred mojich mladých nôh, lebo chceš, aby som vždy kráčala rovno.

Tvoja hlava, mamička, striebrom sa bude belieť a ani si to neuvedomíš, lebo tvoje oči zahľadené sú na tvoje dieťa.

Staráš sa o mňa, rady dávaš, od zlého chrániš, trestajúcu ruku zadŕžaš, smietku z cesty odstrániš, lebo v tvojom srdci nie je nič inšie ako láska, ty moja dobrá mama.

Ako dobre, mama moja, že ťa mám a nie som sama, že ma berieš do náručia ako kvety, ktoré pučia keď ich hladká jarné slnko.

Mám ťa rada, mám ťa rada, mama moja, mama mladá, pritúlim si k tebe líčka ako biela holubička.

Každý deň, mamička zlatá, znova a znova žiada sa mi povedať ti tie najkrajšie slová. Vyjadriť, čo v srdci chovám, ako rada ťa mám. Daj mi líčko, miesto slov ťa vrúcne pobozkám.

Marta Benčaťová Blahoželanie

Kotúľa sa slnko

po modrom nebíčku,

lúčom píše pozdrav

pre moju mamičku.

Vykrúca sa vetrík

medzi kvetmi v tráve,

vije vonný veniec

mojej starej mame.

Žblnká voda čistá

na potôčku v lese,

pozdrav plný lásky

k sviatku mamkám nesie.

Červený kvet Sporím si korunky, už ich mám päť,

kúpim dnes mamičke červený kvet.

Kvet taký červený ako lienka.

Ľúbim ťa, ľúbim ťa mamulienka.

Čo ti dám? Moja mamka, mamka zlatá, kto tú tvoju prácu zráta?

Riadiš, perieš, varíš nám. Srdiečko ti za to dám.

Čo to ženie našu mamu? Naša mama nevie sedieť, nevie chodiť pomaly,

nedovolí, aby sme si ráno dlhšie pospali.

Ponáhľa sa do roboty, ponáhľa sa domov aj.

Z hodiniek si stále číta: Ponáhľaj sa! Nemeškaj!

Čo to ženie našu mamu? Čas! Čas! Čas!

Koho ženie naša mama? Nás! Nás! Nás!

Čujte ľudia, čo je u nás za novina hnedky zrána.

V našej izbe zrazu stojí kolísočka maľovaná.

Na kolíske kde sa vzalo, tu sa vzalo, milý pane,

leží čosi, pekné čosi, u nás nikdy nevídané.

Ružové je celučičké a má očim očká sivé,

búva pekne ani z cukru a je živé a je živé!

Plakalo to na kolíske, vzbudilo nás skoro k ránu,

má to rúčky, má to nôžky ako bábka z porcelánu.

Malinké je malilinké ako hračka,

ale v hneve, ak mu ihneď papať nedáš, ako plače, ako reve! …

Deň matiek Keď narastiem, moja mama, všetko spravím pre teba,

aby si už mohla zložiť svoje ruky do lona.

Keď ráno kohútik budí, nemusíš už viacej vstať,

lebo o teba už bude tvoj veľký syn starosť mať.

Keď narastiem, moja mama, ukážem ti celý svet

a spravíme si hniezdočko, kde len sama budeš chcieť.

Keď chceš kočiar s koníčkami aj auto ti k nim dám.

Lebo tvoj malý synáčik bude slávny veľký pán.

Dnes deti mamičke

oslavu stroja,

a šepcú: - Ľúbim ťa,

mamička moja.

Vítame vás, drahé mamy,

vítame vás medzi nami.

Spravili sme k vášmu sviatku

veľa darov na pamiatku.

Urobili sme ich sami

s tlčúcimi srdiečkami.

Pozrite sa, tu ich máme,

s láskou vám ich odovzdáme.

Kreslili sme jeden domček,

pri domčeku jeden stromček

a v domčeku jednu mamu,

našu mamu milovanú,

pri nej ocka a dve deti

a slnko, čo na nich svieti.

Z plastelíny spravili sme

rozprávkové mesto.

Zmestí sa ta veľa detí,

možno sto i dvesto.

Na farebné lavičky

smú si sadnúť mamičky.

Jedna rúčka, dve, tri rúčky

plietli, plietli poľahúčky

papierové košíky

na keksy a cukríky.

Koľko je ich, pýtate sa?

Nuž pre všetky mamy predsa!

Ten najkrajší darček z lásky

zdobia nežné sedmokrásky

a tiež krehké lupienky

fialky či snežienky.

Tie srdiečka maľované

naozaj vám z lásky dáme.

No a preto, drahé mamy,

že vás máme, že ste s nami,

blahoželať vám dnes chceme

tým, čo všetci dobre vieme:

tančekmi a pesničkami,

pre vás, mamy, naše mamy!

Domov môj voňavý srdca môjho pýcha,

tu s piesňou lipovou všetko vôkol dýcha.

Domov môj voňavý spievajúca lúka.

tu vánok veselo úsmev na tvár fúka.

Domov môj voňavý kvitnúci vinohrad,

kto sa tu narodil, ten ťa má vždy rád.

Ja mám mamu Ja mám mamu, mamičku, ráno varí kávičku,

izbu riadi, perie šaty, na mám mamu, poklad zlatý

Je deň matiek, mamka

mamička drahá;

prijmi od synáčka (dcérky)

želanie zdravia.

Deň matiek svätíme

a ty si matka;

dovoľ mi objať ťa,

mamička sladká.

Juraj Tušiak Keď moja mama nie je doma

Keď moja mama nie je doma,

vtedy sme veľmi, veľmi sami.

Sama je izba, samé sú okná,

smiať ani plakať nechce sa mi.

Keď moja mama nie je doma,

aj čas sa začne vliecť.

Nemám sa s kým ani umyť

a nemám s kým ani jesť.

Ale keď z práce príde mama,

zjaví sa nám úsmev v tvári.

Do našej izby vojde slnko

a znovu sa mi všetko darí.

Naša izba už nie je sama,

taká významná je moja mama.

Kedy spíš mamička Večer keď idem spať, mamička ide prať.

Ráno zas hneď vstanem, na dvore ťa nájdem.

Kedy spíš, mamička?

Kvety pre mamičku Snežienky - bielenky pre koho kvitnete?

Pre tvoju mamičku najlepšiu na svete!

Ružičky - dušičky aké ste voňavé!

Aj my sme rozkvitli k maminej oslave!

Kytička Všetky bozky od mamičky zbieral Ivko do Kytičky -

a tú mamke ku jej sviatku podaruje na pamiatku.

Ľúbim ťa Ľúbim kvietky, ľúbim vtáčky, každú hračku maličkú,

lež najradšej zo všetkého vidím svoju mamičku.

Mama Kytice prianí prinášame ku sviatku našej dobrej mame.

Mama je srdce, ktoré chráni náš nesmelý krok na svitaní.

Mama je stále jasné čelo, aby nás všetko prebolelo,

mama sú stále mäkké dlane a istota z nich krehká vanie,

mama je stále teplý úsmev, pri ktorom večer ticho usnem.

Voňavá svieža kvetina. Mama je jedna. Jediná.

Mamičke Oči si umyjem, učešem vlásky, aby som hoden bol maminej lásky.

A keď sa oblečem, zavolám na ňu. Príde a podivné veci sa stanú.

Celú ju objímem a pobozkám sladučko. Poviem jej - voniaš mi ako to jabĺčko.

Ja ti dám srdiečko, len také malé, čo ako potôčik žblnkoce stále.

Ak som ti málo dal, tak ma to mrzí. Prečo máš mamička na líčkach slzy?

Mamičke Každý deň mamička zlatá, znova a vždy znova

žiada sa mi povedať ti tie najkrajšie slová,

vyjadriť čo v srdci chovám ako rád ťa mám

daj mi líčko - miesto slov ťa vrúcne pobozkám.

Mamy Mladé mamy, staré mamy, natrápia sa veru s nami.

Šijú, perú, varia stále. Boli raz aj ony malé?

Vraj chodili do školy, deď sme tu my neboli.

Čas však ako oblak letí. Prišla svadba, prišli deti.

A starosti to viem sama. Svojej bábe ja som mama.

Aj ja dneska sviatok mám, lebo je deň všetkých mám.

Moja mama Ako dobre, moja mama, že ťa mám a nie som sama,

že ma berieš do náručia ako kvety, ktoré pučia,

keď ich hladká jarné slnko. Hráš sa so mnou ako s vlnkou

hrá sa rybka perleťová, prv, ako sa v húšti schová.

Mám ťa rada, mám ťa rada moja mama, mama mladá,

pritúlim si k tebe líčka ako biela holubička.

Moja mama Moja mama zlatovláska je dobrota, samá láska.

Pracovitá, starostlivá len o mojom šťastí sníva.

Jej reč ako potok žblnká, hreje ako lúče slnka.

A najkrajšia vlastnosť mamy? Poradí si s ťažkosťami.

Prekážok sa nenaľaká, za čo jej vždy patrí vďaka.

Vypoviem to jednou vetou: Prijmi mama kytku kvetov!

Moja mama Moja mama nosí džínsy v každom počasí.

Moja mama nijakú hru deťom neskazí.

Pozná všetky nové hity, každý kvet i hrad.

Preto, že je stále mladá, každý ju má rád.

Moja mama jazdí autom ako závodník.

V plávaní a v tanci sa jej nevyrovná nik.

Rada nosí biely rolák s modrou košeľou.

S našou mamou všetkým deťom býva veselo.

Moja mama vždy má zmysel pre humor a vtip.

Vie, kde rastú huby, kde je rieka plná rýb.

Chodí s nami na výlety a je stále fit.

S našou mamou vždycky máme lásky plný byt.

Moja mama Moja mama rada ma má, lepšej mamy niet.

Už som poznal veľa mám, najlepšiu však len ja mám.

Ja jej za to božtek dám, taký ako svet!

Moja mama 1. Všetky mamy tohto sveta majú rady svoje dieťa.

Každá robí každý deň všetko preň a iba preň.

1. Moja mama predavačka tíško pradie ako mačka,

ktorá mliečko pila, chce byť k ľuďom milá.

- Želáte si, milosťpani? Máme tovar maľovaný -

tanieriky, hrnce, džbány aj s úsmevom, milá pani!

1. Hnevala sa naša starká, že je mamka sekretárka.

Zasmiala sa mamina: - Som tam hviezda! Jediná!

Vie nasadiť milý tón: - Pán vedúci, telefón! -

Celý deň je v jednom kole, zatiaľ čo ja sedím v škole.

1. Moja mama vedkyňa nemá čas ísť do kina,

to i ono musí riešiť a ešte mi sukňu zašiť ...

Oco vraví: - Stíhačka, aby všetko stihla,

vo vzduchu len mihá sa ako dáka ihla!

1. Moja mama - učiteľka - to je moja živá telka.

Detí v škole zo dvadsať má, preto nie som nikdy sama.

1. Moja mama kozmetička o krásu sa stará,

po šťavách a po mastičkách teta nie je stará.

Moja mama pekne vonia kvetmi harmančeka

a jej ruka, keď ma hladká, náramne je mäkká.

1. Moja mama robí v dielni a zvŕta sa, ver mi.

Doma miesto oddychu vyšíva si potichu,

pletie svetre, malé dary a pochúťky pre nás varí.

1. Moja mam doma s nami robôt sto má.

Letí, letí, nemá perie - stále varí, perie, perie...

Lieta, lieta každodenne, pohyby má premyslené.

Iba večer - tuľky-tuľky - šup-šup, deti do košuľky!

Sme vraj ako zo škatuľky!

1. Jedna mamka tkáčka, druhá zase práčka,

architektka, staviteľka, predavačka, učiteľka -

držia v rukách celý svet, zo života robia med,

preto im dnes patrí kvet!

Moja mama Moja mama, tá je veľmi bohatá:

zo striebra má hlások, ruky zo zlata.

Elena Čepčeková Na lúke

Zelené má tráva vlásky,

a v nich kvitnú sedmokrásky.

Ja mám vlásky tmavé

a v nich ako v tráve

biely venček ani víla,

sama som ho dneska vila.

Na najkrajšom obraze Nezabudnem nikdy na to, že je mama moje zlato,

že je slová nežné vety sú vždy ako lúčne kvety postavené vo váze.

Láska večná, šťastia puky, vrásky mozoľnatej ruky,

milý úsmev, radosť sama, to je moja drahá mama na najkrajšom 

obraze.

Neporiadna bábika Tá moja bábika hocikam si sadne - šatôčky zamaže, dieťa neporiadne!

Toľko s ňou starostí ešte je len malá, aby som každý deň jej šatôčky

prala.

Pieseň pre mamičku:

Letí, letí pesnička, k mamke zaletí,

počuj drahá mamička, pozdrav od detí:

Ty si naše slniečko, láskou ohrievaš,

vďaka mama, že nás tak veľmi rada máš.

Moja mama najdrahšia, ďakujem ti tiež,

že za mier a za šťastie prácou bojuješ.

Dnes deti mamičke

oslavu stroja,

a šepcú: - Ľúbim ťa,

mamička moja.

Vítame vás, drahé mamy,

vítame vás medzi nami.

Spravili sme k vášmu sviatku

veľa darov na pamiatku.

Urobili sme ich sami

s tlčúcimi srdiečkami.

Pozrite sa, tu ich máme,

s láskou vám ich odovzdáme.

Kreslili sme jeden domček,

pri domčeku jeden stromček

a v domčeku jednu mamu,

našu mamu milovanú,

pri nej ocka a dve deti

a slnko, čo na nich svieti.

Z plastelíny spravili sme

rozprávkové mesto.

Zmestí sa ta veľa detí,

možno sto i dvesto.

Na farebné lavičky

smú si sadnúť mamičky.

Jedna rúčka, dve, tri rúčky

plietli, plietli poľahúčky

papierové košíky

na keksy a cukríky.

Koľko je ich, pýtate sa?

Nuž pre všetky mamy predsa!

Ten najkrajší darček z lásky

zdobia nežné sedmokrásky

a tiež krehké lupienky

fialky či snežienky.

Tie srdiečka maľované

naozaj vám z lásky dáme.

No a preto, drahé mamy,

že vás máme, že ste s nami,

blahoželať vám dnes chceme

tým, čo všetci dobre vieme:

tančekmi a pesničkami,

pre vás, mamy, naše mamy!

Deň matiek Keď narastiem, moja mama, všetko spravím pre teba,

aby si už mohla zložiť svoje ruky do lona.

Keď ráno kohútik budí, nemusíš už viacej vstať,

lebo o teba už bude tvoj veľký syn starosť mať.

Keď narastiem, moja mama, ukážem ti celý svet

a spravíme si hniezdočko, kde len sama budeš chcieť.

Keď chceš kočiar s koníčkami aj auto ti k nim dám.

Lebo tvoj malý synáčik bude slávny veľký pán.

Čo to ženie našu mamu? Naša mama nevie sedieť, nevie chodiť pomaly,

nedovolí, aby sme si ráno dlhšie pospali.

Ponáhľa sa do roboty, ponáhľa sa domov aj.

Z hodiniek si stále číta: Ponáhľaj sa! Nemeškaj!

Čo to ženie našu mamu? Čas! Čas! Čas!

Koho ženie naša mama? Nás! Nás! Nás!

Mama Kytice prianí prinášame ku sviatku našej dobrej mame.

Mama je srdce, ktoré chráni náš nesmelý krok na svitaní.

Mama je stále jasné čelo, aby nás všetko prebolelo,

mama sú stále mäkké dlane a istota z nich krehká vanie,

mama je stále teplý úsmev, pri ktorom večer ticho usnem.

Voňavá svieža kvetina. Mama je jedna. Jediná.

Je deň matiek, mamka

mamička drahá;

prijmi od synáčka (dcérky)

želanie zdravia.

Deň matiek svätíme

a ty si matka;

dovoľ mi objať ťa,

mamička sladká.

Kytička Všetky bozky od mamičky zbieral Ivko do Kytičky -

a tú mamke ku jej sviatku podaruje na pamiatku.

Mamy Mladé mamy, staré mamy, natrápia sa veru s nami.

Šijú, perú, varia stále. Boli raz aj ony malé?

Vraj chodili do školy, deď sme tu my neboli.

Čas však ako oblak letí. Prišla svadba, prišli deti.

A starosti to viem sama. Svojej bábe ja som mama.

Aj ja dneska sviatok mám, lebo je deň všetkých mám.

Mamička

Tak ako tmavú noc rozjasní hviezdička, rozjasní u nás deň úsmevom mamička.

Tak ako od rosy nad ránom skrásnie kvet, v maminom objatí zjasnie mi celý svet.

Mamičke Oči si umyjem, učešem vlásky, aby som hoden bol maminej lásky.

A keď sa oblečem, zavolám na ňu. Príde a podivné veci sa stanú.

Celú ju objímem a pobozkám sladučko. Poviem jej - voniaš mi ako to jabĺčko.

Ja ti dám srdiečko, len také malé, čo ako potôčik žblnkoce stále.

Ak som ti málo dal, tak ma to mrzí. Prečo máš mamička na líčkach slzy?

Mamičke Každý deň mamička zlatá, znova a vždy znova

žiada sa mi povedať ti tie najkrajšie slová,

vyjadriť čo v srdci chovám ako rád ťa mám

daj mi líčko - miesto slov ťa vrúcne pobozkám.

Moja mama Ako dobre, moja mama, že ťa mám a nie som sama,

že ma berieš do náručia ako kvety, ktoré pučia,

keď ich hladká jarné slnko. Hráš sa so mnou ako s vlnkou

hrá sa rybka perleťová, prv, ako sa v húšti schová.

Mám ťa rada, mám ťa rada moja mama, mama mladá,

pritúlim si k tebe líčka ako biela holubička.

Moja mama Moja mama rada ma má, lepšej mamy niet.

Už som poznal veľa mám, najlepšiu však len ja mám.

Ja jej za to božtek dám, taký ako svet!

Prišla mamka Len čo štrngne kľúčik v zámke, oproti už bežím mamke,

beriem jej z rúk plnú tašku, vždy ju mávaveľmi ťažkú.

Dobre, že si už tu mama, nerada som doma sama,

veď aj v mojej knižke víly radosťou sa pojašili,

že si prišla, že si tu, že už nemáš robotu,

že si s tatom pekne spolu zasadneme k nášmu stolu

nad náš obrus - samý kvietok. Že sme šťastné, aj on vie to.

Vďaka mamke za lásku Veselá je mamka moja, keď je v žiackej dobrá známka.

Keď jej radosť spraviť chcem, jednotku jej prinesiem.

Vravieva mi mamka moja - Uč sa dievka moja!

Keď sa učiť nebudeš, tak si chleba nezaješ!

Srdce Nakreslil som srdce maľované a vpísal som doň: Mojej mame!

To srdce, podobné jablku, skrývalo lásku hlbokú, jadierko v mäkkej dlani.

Viem sviatok majú mamy a tajomstvá sa taja.

Vždy však, keď jablko krájam a nájdem zdravé jadierko,

myslím na materské znamienko, ktoré mám v srdci.

Mária Topoľská U starej mamy

Ty že si bola našej mamky mamička?

A ona bola aká? Vari maličká?

A keď mala jesť špenát, veľmi plakala?

A mašľu do vlasov si jej tiež viazala?

Aj otecko mal bicykel, a taký ako Ivo?

A vždy sa na ňom preháňal? A tiež, ako on, divo?

No všakže neplakal, keď šli mu strihať vlasy?

A budem aj ja spomínať na moje mladé časy?

Fialka

Pod kríčkom, kde tôňa býva,

fialôčka očká skrýva.

Hľadajte ju, detičky,

urobte si kytičky.

Škovránok

Požičaj mi, škovránok,

hrdielko a nôty:

Chcel by som si, to mi ver,

zaspievať ako ty.

Láska k domovine

Aj keď budem kozmonautom,

najslávnejším astronautom

a preletím všetky svety,

vždy sa budem, mama, rád

k tebe domov navracať.

Žblnky – žblnky ... skáčte vlnky!

Slnko hrá na zlaté strunky.

Na perličkách rosy zvoní,

zobuďte sa, kvietky v tôni.

Vôňa domova

Aká je to vôňa,

ktorou domov vonia?

Taká, čo sa nikdy neminie,

ako sladké srdce mamine.

Fúkaj, vetríček

Fúkaj, fúkaj, vetríček,

ovievaj mi líčka!

Nech sú pekné červené,

keď príde mamička.

Okuliare

Náš dedko má oči staré,

preto nosí okuliare.

Cez ne vidí všetko veľké,

písmená i gombičku.

Iste aj mňa vidí cez ne

veľkú ako mamičku.

Do náručia, babička,

celý sa ti schúlim,

tichučko ti pošepkám,

že ťa veľmi ľúbim.

Do náručia, babička,

donesiem ti kvety,

nech ma tvoja láska chráni,

nech mi stále svieti.

Pane, ktorý si na nebi, zachovaj všetkým deťom mamy.

Nech ako cesto na chlebík im rastú v teple pod rukami.

Podaruj deťom otecka na každý deň, nie iba včera.

Bez otecka je ovečka zatúlaná a bez pastiera.

Zachovaj nám ich obidvoch, veď dve ruky od Teba máme.

Dve rúčky deťom stvoril Boh: pre ocka jednu, druhú mame.

Slniečko si zabudlo raz domov pobrať lúče,

naša mať ich pozbierala všetky do náruče.

Ja som neraz rozmýšľal, aké sú v tom čary, 

že jej náruč aj objatie takým teplom žiari?

Inokedy padali zas hviezdy na úbočí,

dve z nich padli našej mamke do jej dobrých očí.

Už je stará, už je slabá, slabšia ako dieťa,

no tie hviezdy v modrých očiach stále krásne svietia.

Plakala sirôtka v záhrade zrána: Prečo som pod kríčkom samučká, sama?

Pribehli k sirôtke šarvanci malí, nežne ju spod kríčka do dlaní vzali.

Pozreli na seba: Komu ju dáme? Nuž, keď je sirôtka, dajme ju mame!

Dneska ráno keď som vstala, postieľka sa opýtala:

Či si nezabudla, Betka, aká je dnes slávnosť veľká?

Slniečko sa na mňa smialo a takto mi zavolalo

Kde máš kvietky, kde máš kvietky? Dnes ich nesú deti všetky.

Nezabudnem, nebojte sa srdiečko mi šťastím plesá.

Ja dnes memke ku jej sviatku, kvietok dám i pusu sladkú!

Pekné slovo Keď včela včielku večer na čielko pobozká,

cíti sa tá malá včielka zrazu obrovská.

Ty keď povieš pekné slovo, vždy zavonia mame novo,

brnkne srdcom lúč.

Mame tým svet zlátiš. Veď ten pozdrav nie je kľúč.

Aniežehostratíš!

Mama ti kus srdca dala, ty len kúsok vrátiš.

Pre mamičku Všetko spravím pre mamičku, lebo ju mám rád,

postavím sa na stoličku, poumývam riad.

Ján Smrek

Sedmospáč

Sladko spí si sedmospáč.

Slnko svieti, vstávať ráč!

Sedmospáč je Samko,

oblejte ho, mamko.

Snežienky Snežienky sú snežné víly, majú biele sukničky,

samy sme ich zhotovili k sviatku našej mamičky.

Ja ti, mama, z lásky dávam kytku z bielych sukienok.

Ty si mama, táto kytka a ja som tvoj lupienok.

Šťastie Čo deťom k šťastiu treba? Slnko a modrý kúsok neba,

piesok a v izbe s hračkami dva veľké bozky od mamy.

Čo všetko deťom k šťastiu stačí? Hrozienko na koláči

a denne jedna hodinka v náručí svojho ocinka.

Čo sa dnes deťom najviac ráta? Mať otca ako kamaráta,

maminu dlaň a popritom mať vždycky lásky plný dom.

Týždeň Pondelok Sústreďte sa na hodinku: zahráme sa na rodinku,

na otecka na mamičku, na bračeka na sestričku.

Utorok: Otec, mama - to sú dvaja, veľká láska, tá ich spája.

Brat a sestra - pekný párik, chodia tajne na lekvárik.

Streda: Ešte je tu babka s dedkom. Babka pletie s dedkom Pletkom.

V klietke majú papagája. Keď to zrátam, tak sú traja.

Štvrtok: Tak si žijú v jednom byte, vypisujú tete Zite,

nech im rýchlo napiecť ráči. Všetci túžia po koláči.

Piatok: Niekedy sa trochu nudia. Nech sa nudia, veď sú ľudia!

Zabaví ich možno telka, od soboty do pondelka.

Sobota: Brat a sestra svorne mlčia. Čo tí naši doma trčia?!

A dedko si sladko chrápe natiahnutý na kanape.

Nedeľa: Najkrajší deň je nedeľa, v nedeľu sa totiž – nedelá.

Otec kuká na športovcov, babka zapnie Bielikovcov.

Tak to ide dookola - sedem dní sa týždeň volá.

Vďaka mamke za lásku Veselá je mamka moja, keď je v žiackej dobrá známka.

Keď jej radosť spraviť chcem, jednotku jej prinesiem.

Vravieva mi mamka moja - Uč sa dievka moja!

Keď sa učiť nebudeš, tak si chleba nezaješ!

Večer doma V kuchyni je plno pary, večeru nám mamka varí.

A otecko usmievavý počúva si denné správy.

Ja zas sedím pri knižke, čítam bájku o líške.

Najkrajšie je, keď si spolu zasadneme všetci k stolu.

Želanie Mamulienka moja milá, ty by si si zaslúžila,

aby všetky kvety v poli, kvitli iba tebe kvôli.