Učiteľské blues

UČITEĽSKÉ BLUES

Donedávna mesiac marec
vravel zime „ber sa starec“.

Knihy veľký sviatok mali,
povinne sme čítavali...

Muži, hoc´ troška potrundžene,
vzdali úctu svojej žene.

Deti ráno do školičky
ťahali sa pomaličky.

V ruke niesli tulipány,
čo vnútili im dobré mamy.

Pre súdružku učiteľku,
aby mala radosť veľkú ...

Boli to fakt časy krásne,
jeden dneska ticho žasne.

Marec jari nevládne,
meter snehu napadne.

Mrazy udrú ako v zime,
že si prsty necítime...

Už nič nie je ako bolo,
žiaci majú v triede sólo.

Kto už nám dá kytku z lásky?
Radšej pridá zo tri vrásky....

My rodičov stresujme,
že ich deti známkujeme!

Preto sa ich ratolesti túlajú,
kvôli nám im zo sociálky málo dávajú...
A čo celá verejnosť?
Tá už nás má taktiež dosť!

Závidia nám voľno, plat...
Kto by nás mal dneska rád.

Najlepšie sa má len Soňa,
tej, či v práci a či doma,
(a je jedno v akej dobe)
každý želá všetko dobré.

Želajme si teda vedno
veľa prianí, nie len jedno!

Optimizmus, úsmev v tvári,
lebo len s nimi sa všetko darí.

Spoločnosť ľudí, ktorí si nás cenia
i náhody, čo život menia.

Nech slnko s úsmevom ráno nás nachádza,
a všetko zlé nás oblúkom obchádza.

Nech hravo zvládame svoje povinnosti
a neprekvapia nás žiadne okolnosti.

Nech peňazí máme vždy koľko práve treba,
hoc´ nepadajú len tak ľahko z neba.

Mnoho zdravia, sily, šťastia, krásnu žitia pohodu,
by sme svojím umom dlho pomáhali národu!