Nádherná mikulášska báseň

Nádherná mikulášska báseň

Na svätého Mikuláša v nebi býva veľký ruch,
anjelíci všetkým deťom robia účty zo zásluh.
Dopoludnia vypisujú rôzne značky z hrubých kníh,
popoludní ukladajú dobré skutky vedľa zlých.

K večeru z nich uzlík zviažu,
škriepok ver tam žiadnych niet,
a na váhach prevažujú,
či to slýchal kedy svet?

Potom nosia na dlhý stôl účty celkom hotové,
svätý Mikuláš z nich číta radom slovo po slove.
Keď už všetko videl, čítal, potom svoje vysloví:
Dobrým – veľa cenných vecí,
zlým – len prútik brezový.

Len čo večer slnko zájde, celú zem hmla zahalí,
lebo deti na oblohe anjelov by zbadali.
Na krídelkách sem-tam zletia,
držia v rukách hviezdičky,
tak si sedia, hľadajú si k detským srdciam cestičky.

Svetielka si povešajú nad oblaky vysoko,
na krídelkách sem-tam zletia do hustých hôr hlboko.
Tu počkajú, pokiaľ okná po chalúpkach vyhasnú,
pokiaľ mesiac premôže hmlu, osvieti noc nejasnú.

Tu sa pustia po dedine, vráta plné písma máš,
rozdávajú všade dárky, ako kázal Mikuláš.

Ráno ešte pred svitaním prebudí sa dedina,
mesiac bledne za oblakmi, žiara hviezd už zhasína.
Tma pomaly v izbe redne, deti hľadia do okien,
koľko túžob, zvedavosti, skrýva v sebe tento deň.

Po anjeloch ani stopy, vrátili sa do nebies,
len páperia plné dvory, sťaby z cukru celý les.
V oblokoch hľa mnoho darov, radosť na to pozerať,
radujú sa dobré deti, raduje sa otec, mať.

Na svätého Mikuláša v nebi býva veľký ruch,
anjelíci všetkým deťom robia účty zo zásluh.