Mikuláš báseň

Mikuláš

VŠETCI: Vitaj u nás, Mikuláš,
ty najlepší dedko,
nameraj nám z koša tvojho,
radšej mnoho,
nám sa zíde všetko!

Marcel má kríž s obúvaním,
navie dobre mašle viazať.
Keď som bola včera za ním,
ej, či prosil Mikuláša,
nech mu na zips boty zašle,
tam netreba viazať mašle.

Mikuláš, prosím Vás,
ja som žiačka dobrá veľmi
aby darček neušiel mi:
chcela by som také sane,
čo, keď človek sadne na ne,
bielulinkým, bielym snehom
poletia aj hore brehom.

Ak môžem byť taká smelá,
aj ja by som dačo chcela,
nie však žiadne haky – baky,
chcela by som strojček taký,
čo by mňa a našu Domku,
za malilinkú chvíľku
naučil hneď násobilku.

Aj mne dajte strojček taký,
čo by za mňa písal doma úlohy.

Čuj, Mikuláš, si vraj prajný,
ešte jedno telo daj mi,
čo by ráno za mňa vstalo.

Jeden Niky z druhej triedy
také pero chcel by,
čo machule nerobí.

Učil som sa, tiež mám nárok,
nuž aj ja si prosím dárok,
čo máš v koši na dne.
Že vraj som sa učil málo?
Už sa budem riadne!

Také pero žiadal by som,
čo už samo písalo by krasopisom.

Každý žiada veci ťažké,
čo Mikuláš nemá v taške.
Ale má tam veľký hárok
a spísané mená na ňom
kto dostane aký dárok.

Všetky vaše dobré mená,
Mikuláš si zaznamená,
keď prichádza z diaľnej ríše,
len toho, čo neučí sa,
Mikuláš si nazapíše.

VŠETCI: Vitaj, vitaj, Mikuláš,
vítame ťa ešte raz
v našom krásnom mladom svete.

Tvoj príchod nás veľmi teší,
prišiel si k nám na rakete,
my za tebou peši.
Zo srdca ti ďakujeme
za každučký dárok!

Príď k nám zasa, tešíme sa!
Do videnia na rok!