Kocúr – I. McEwan (HK - próza na prednes)

Slovenský jazyk » Básne

Autor: katarina05 (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 12.01.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 488 slov
Počet zobrazení: 2 887
Tlačení: 143
Uložení: 131

Kocúr – I. McEwan (HK - próza na prednes)

Za zimných popoludní Peter nič nemal radšej, ako keď prišiel zo školy a ľahol si pred kocúra Williama pred kozub v obývačke. Priložil si tvár k mačacej a sledoval, aká je neobyčajná, aká nádherne neľudská, s končekmi čiernych chlpov, s bielymi fúzikmi, obočím ako anténky a svetlozelenými očami – dverami do sveta, kam Peter nikdy nevstúpi.

Už keď sa priblížil ku kocúrovi, ozvalo sa hlboké pradenie, také hlboké a silné, že sa rozvibrovala podlaha. Peter vedel, že je vítaný. Keď sa prstami ľahučko ponoril do kožušiny, pradenie zosilnelo a bolo také hlasné, že v mačacom tele hrkotali všetky kosti.

„Chceš poškrabkať na bradičke?“ mrmlal Peter. Ale nie. Kocúr chcel škrabkať dolu na krku. Peter tam zacítil niečo tvrdé. Asi niečo zachytené v kožuchu. Keď rozhrnul kožušinu, videl vyleštenú kosť. Oválnu a sploštenú, pripevnenú na Williamovu kožu. Peter potiahol. Kocúr William začal priasť ešte hlasnejšie. Peter zatiahol znovu. Prizrel sa a videl, že otvoril malú štrbinu v mačacej koži. Z toho otvoru vychádzalo Williamovo pradenie. „Možno,“ pomyslel si Peter, „teraz uvidím, ako mu bije srdce.“ Chcel odhrnúť kožu a pozrieť sa dnu, keď sa vnútri kocúra niečo pohlo a z otvoru v kožušine vyšla slabá ružová žiara. Odrazu z kocúra Williama niečo vyliezlo. Vec alebo nejaká bytosť. Zdalo sa, že je to tvorené iba svetlom. A hoci to nemalo fúzy alebo chvosť ani to nepriadlo, nemalo to kožuch ani štyri nohy, všetko akoby hovorilo „mačka“. Bola to samotná esencia toho slova. Bolo to tiché, štíhle, zaoblené, z ružového a purpurového svetla.

„Ty musíš byť Williamov duch,“ povedal Peter nahlas. Svetlo sa vznieslo do vzduchu a stúpalo k Petrovi. Potom sa mu vznieslo nad hlavu. Cítil jeho dotyk vzadu na krku. Mačací duch chytil niečo hrboľaté navrchu jeho chrbtice a potiahol to rovno dolu chrbtom. Peter zacítil, ako chladný vzduch z izby pošteklil jeho teplé vnútro.

Bola to tá najčudnejšia vec: vyliezť z vlastného tela, urobiť jediný krok von a vidieť svoju vlastnú žiaru – purpurovú a jasnobielu. Dvaja duchovia sa teraz vznášali vo vzduchu. A Peter zrazu vedel, čo chce urobiť. Vznášal sa smerom ku kocúrovi Williamovi. Telo ako keby ho pozývalo, vítalo. Klesol nižšie a vstúpil dnu. Bolo úplne úžasné obliecť sa do mačacieho tela. Ľahol si na chrbát a vsunul svoje ruky do Williamových predných labiek. Potom vtlačil svoje nohy  do Williamových zadných labiek. Jeho hlava perfektne pasovala do mačacej. Na svoje vlastné telo sa pozrel práve vtedy, keď v ňom zmizol duch kocúra Williama. „Mama,“ počul svoje staré telo volať v kuchyni, „som hladný. Čo bude na večeru?“

Peter sa ľahko zazipsoval, postavil sa a urobil niekoľko krokov. Bolo to potešenie, kráčať na štyroch mäkkých bielych labkách. Videl, ako mu z líc vyrastajú fúziky, a cítil, že sa za ním vlní chvost.  Ako rástlo jeho potešenie z toho, že je mačkou, jeho srdce sa vydulo a hlboko v hrdle mu šteklivý pocit zosilnel natoľko, že o chvíľu počul sám seba zapriasť. Bol tu kocúr Peter.

V ten večer bol príliš nepokojný, príliš rozrušený, aby mohol spať. Okolo desiatej vykĺzol cez mačacie vrátka k zadnému múriku v záhrade. 

Z knihy: Rojko

Vydalo: Albatros Media 2017

Preklad: Nataša Holinová

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#poezia HK #proza na prednes

Hviezdoslavov Kubín (HK) – poézia a próza



Odporúčame

Slovenský jazyk » Básne

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu