Kde bola, tam nebola, a kde nebola, tam bola jedna rozprávková krajina a v tejto rozprávkovej krajine žila jedna stará teta Guma. A ako to už v rozprávkovej krajine býva, táto teta Guma bola veľmi závistlivá. Taká závistlivá, že stromom závidela vtáky a vtákom závidela stromy. A rieke závidela most a mostu závidela rieku. A ľuďom? Nuž, ľuďom závidela všetko. A tak si teta Guma každý pondelok obliekla čistú zásteru a vybrala sa do sveta. A kade chodila, tade všetko gumovala a gumovala.
V pondelok si dcéry zvykli
letieť z domu na bicykli.
Teta Guma nečakane čaká na ne
dolu v bráne.
Táňa zhíkla, Kata zhíkla –
letia, ale bez bicykla!
K rieke trieli teta Guma.
V utorok tu robotu má.
Rada rieke robí prieky.
Vygumuje ryby z rieky.
Kráča cez most.
A tu z mosta
iba malý kúsok ostal.
Na trh kráča Guma v stredu.
Vyžeňme ju z nášho stredu.
Tu si stane, tam si stane
– na trhu nič neostane.
Ani zemiak do polievky.
Čo dnes budú variť dievky?
Ktorý deň je štvrtok?
Štvrtý.
V záhrade sa havo vrtí.
Čože je to za ohavu?
Veď ten havo nemá hlavu!
A to teta Guma hravo
gumuje ho ...
Chudák havo!
Kde som v piatok?
Neviem, kde som.
Kráčam veľmi čudným lesom.
Už som z toho veru jeleň.
Veď les celkom stráca zeleň!
A les mlčí. Smutno mu je.
Guma les dnes vygumuje.
Sobota je. Vyšla dúha.
Do dlaní si Guma dúcha.
Kto sa šmýka na tej dúhe?
Jedno dieťa. A tam druhé.
Teta Guma k dúhe mieri.
Po šmýkačke majú dcéry!
Nedeľa je. Sedím doma,
sedím so ženami. Troma.
A kto vchádza? Teta Guma.
Pozorne nás guma skúma,
a tak rýchlo vyskočím a začnem ochkať a achkať:
" Och, och, teta Guma, ale ste krásna!
Ach, ach, teta Guma, ale ste utešená! "
Takto ochkám a achkám a teta Guma sa hádam prvý raz v živote usmeje. A ako sa tak usmeje, priskočí k nej malá Táňa s malou gumou a veľká Kata s veľkou gumou a gumujú a gumujú, až vygumujú celú tetu.
Nie je tu,
a predsa je tu.
Mama tetu pozametá.
Nadarmo sa teta metá.
Nezostal z nej mačný máčik.
Vlastne iba biely fliačik.