Týždeň s tetou gumou – T. Janovic (poézia Hviezdoslavov Kubín)

Týždeň s tetou gumou – T. Janovic (poézia Hviezdoslavov Kubín)

Kde bola, tam nebola, a kde nebola, tam bola jedna rozprávková krajina a v tejto rozprávkovej krajine žila jedna stará teta Guma. A ako to už v rozprávkovej krajine býva, táto teta Guma bola veľmi závistlivá. Taká závistlivá, že stromom závidela vtáky a vtákom závidela stromy. A rieke závidela most a mostu závidela rieku. A ľuďom? Nuž, ľuďom závidela všetko. A tak si teta Guma každý pondelok obliekla čistú zásteru a vybrala sa do sveta. A kade chodila, tade všetko gumovala a gumovala.

V pondelok si dcéry zvykli

letieť z domu na bicykli.

Teta Guma nečakane čaká na ne

dolu v bráne.

Táňa zhíkla, Kata zhíkla –

letia, ale bez bicykla!

K rieke trieli teta Guma.

V utorok tu robotu má.

Rada rieke robí prieky.

Vygumuje ryby z rieky.

Kráča cez most.

A tu z mosta

iba malý kúsok ostal.

Na trh kráča Guma v stredu.

Vyžeňme ju z nášho stredu.

Tu si stane, tam si stane

– na trhu nič neostane.

Ani zemiak do polievky.

Čo dnes budú variť dievky?

Ktorý deň je štvrtok?

Štvrtý.

V záhrade sa havo vrtí.

Čože je to za ohavu?

Veď ten havo nemá hlavu!

A to teta Guma hravo

gumuje ho ...

Chudák havo!

Kde som v piatok?

Neviem, kde som.

Kráčam veľmi čudným lesom.

Už som z toho veru jeleň.

Veď les celkom stráca zeleň!

A les mlčí. Smutno mu je.

Guma les dnes vygumuje.

Sobota je. Vyšla dúha.

Do dlaní si Guma dúcha.

Kto sa šmýka na tej dúhe?

Jedno dieťa. A tam druhé.

Teta Guma k dúhe mieri.

Po šmýkačke majú dcéry!

Nedeľa je. Sedím doma,

sedím so ženami. Troma.

A kto vchádza? Teta Guma.

Pozorne nás guma skúma,

a tak rýchlo vyskočím a začnem ochkať a achkať:

" Och, och, teta Guma, ale ste krásna!

Ach, ach, teta Guma, ale ste utešená! "

Takto ochkám a achkám a teta Guma sa hádam prvý raz v živote usmeje. A ako sa tak usmeje, priskočí k nej malá Táňa s malou gumou a veľká Kata s veľkou gumou a gumujú a gumujú, až vygumujú celú tetu.

Nie je tu,

a predsa je tu.

Mama tetu pozametá.

Nadarmo sa teta metá.

Nezostal z nej mačný máčik.

Vlastne iba biely fliačik.