Prázdniny sa blížia ku koncu,
o pár dní už škola volá.
Veľmi sa na
Teba teším
v našej vynovenej triede.
Viem, že sa Ti v nej bude
veľmi, veľmi páčiť.
Naučíme sa spolu veľa
nových a
zaujímavých vecí.
Prvý deň príď s maminkou
alebo so svojím tatinom.
So sebou si prines úsmev
a strach radšej nechaj
doma.
Pozrite sa na prváka,
ako pyšne s taškou
kráča.
Čo ho čaká? Prvá trieda!
Písanie aj abeceda.
Starostí má vyše hlavy:
„Bude sa mi v škole dariť?“
Pani
učiteľka milá,
prvákovi poradila:
Chyť si pero do ručičky,
písmenká píš pomaličky.
Oblúčiky, bodky, čiary,
teraz
čítaj v šlabikári.
Nepíš nosom, zdvihni hlavu.
Ukáž, kde máš rúčku pravú.
Rýchlo vystri všetky prsty,
potom ich zas
schovaj v hrsti.
Adamko sa veľmi teší,
prvák
bude čochvíľa.
Mamička mu včera krásnu
školskú tašku kúpila.
Zvýskne synček od radosti:
„Presne takú som chcel
mať!“
Vychytí ju mame z ruky,
švihom hodí na chrbát.
Radujú sa predškoláci:
„Čoskoro z nás budú žiaci!“
Poskakuje šťastne Tóno:
„Školákom byť,
to je ono!
Milá Janka, veru tak,
budeš žiačka a ja žiak!“
„Ty budeš žiak a ja žiačka,
tvoja skvelá
spolužiačka!“
Milý budúci prváčik, milá budúca prváčka!
Prvákom sa stať
nie je žiadna veda.
Vedz,
že keď ním budeš,
nebude to nuda.
Čaká Ťa už šlabikár,
aj
lavica Tvoja,
neboj sa a vykroč
do prváckeho boja.
S číslami a písmenami
popasujeme sa spolu,
o chvíľu i
rozprávočku
prečítaš si svoju.
Držíme Ti palce
i úspechov veľa
z úprimného srdca
naša škola želá.
Sedím v škole, to je vec,
bude zo
mňa učenec.
Budem slávna, múdra veru,
raz do sveta spravím dieru.
Vzdelanie mi zatiaľ chýba,
potrvá to chvíľku iba.
O pár
rokov, verte mi,
spoznám múdrosť na zemi.
Na začiatku cesty stojím,
myslím, že sa trochu bojím.
Snáď to nikto
nezbadá,
veď som žiačka 1.A.