Narodil sa chlapíček.
Že bol ako palček malý,
nazvali ho
Palčíček.
V náprstku ho vykúpali,
v škrupinke ho kolísali:
„Spi, Palčíček, spi!“
Nerástol a ostal tak.
Z makovice
jedol mak,
jeden máčik, druhý, tretí,
a má po raňajkách, deti.
Chudák maličký.
S kým sa hráva – čo ja viem?
Psíček
vrčí: „Zjem ho, zjem!“
Mačka si ho s myškou mýli,
raz-dva by ho pridlávili
pes i mačička.
Mama starkú osloví:
„Čo
dám tomu chlapcovi,
aby rástol ako z vody,
dožil sveta bez nehody?“
Chúďa mamička.
A starká sa ozvala:
„Tvoj synáčik
zaháľa,
daj mu robiť, narastie ti,
ako rastú druhé deti,
práce je tu dosť!“
Robí chlapček – pozbiera
omrvinky od
včera,
po chlebe či po koláči,
koľko vládze, koľko stačí,
mame pre radosť.
„Kotúľ, hrášok po stole,
nepôjdeš viac
na pole,
na dvoch miskách preberiem ťa,
len sa, hrášok, teš!“
Alebo hneď za rána
z mlieka muchy zaháňa:
„Ššš,
ššš, muchy šuchotavé,
mamka chce mať jedlo zdravé,
už aj leťte preč!“
A tak rastie stále viac.
Za týždeň či za
mesiac
zdvihne mačku, psíka chytí,
náprstok je dávno v šití,
už má vaničku.
Už to nie je chlapíček,
malý ako
palčíček,
vyrástol už, milý synku,
zabudol už na škrupinku
takú maličkú.
František Hrubín, preložil Milan Rúfus