O palčíkovi, ktorý narástol – František Hrubín

O palčíkovi, ktorý narástol – František Hrubín

Narodil sa chlapíček.
Že bol ako palček malý,
nazvali ho Palčíček.
V náprstku ho vykúpali,
v škrupinke ho kolísali:
„Spi, Palčíček, spi!“

Nerástol a ostal tak.
Z makovice jedol mak,
jeden máčik, druhý, tretí,
a má po raňajkách, deti.
Chudák maličký.

S kým sa hráva – čo ja viem?
Psíček vrčí: „Zjem ho, zjem!“
Mačka si ho s myškou mýli,
raz-dva by ho pridlávili
pes i mačička.

Mama starkú osloví:
„Čo dám tomu chlapcovi,
aby rástol ako z vody,
dožil sveta bez nehody?“
Chúďa mamička.

A starká sa ozvala:
„Tvoj synáčik zaháľa,
daj mu robiť, narastie ti,
ako rastú druhé deti,
práce je tu dosť!“

Robí chlapček – pozbiera
omrvinky od včera,
po chlebe či po koláči,
koľko vládze, koľko stačí,
mame pre radosť.

„Kotúľ, hrášok po stole,
nepôjdeš viac na pole,
na dvoch miskách preberiem ťa,
len sa, hrášok, teš!“

Alebo hneď za rána
z mlieka muchy zaháňa:
„Ššš, ššš, muchy šuchotavé,
mamka chce mať jedlo zdravé,
už aj leťte preč!“

A tak rastie stále viac.
Za týždeň či za mesiac
zdvihne mačku, psíka chytí,
náprstok je dávno v šití,
už má vaničku.

Už to nie je chlapíček,
malý ako palčíček,
vyrástol už, milý synku,
zabudol už na škrupinku
takú maličkú.

František Hrubín, preložil Milan Rúfus