– Poďte papať, Papuánci!
Papuánka povie nežne.
Podriemkava Papujanči:
–
Povedzte to Papuanči,
nech si za mňa papu vezme,
nech papá papurezne,
papupáky, papušalát.
Mne sa nechce hore
vstávať.
Paputatko pofajčuje:
– Ponáhľaj sa pomaly,
niet nad pokoj trvalý!
Papukocúr všetko čuje,
privalí sa z
povaly,
papolievku zošrotuje,
než sa panstvo dovalí.
Zbiehajú sa v ústach slinky
dožičí si
papuryže,
papupampúch,
papuslíže,
papupalacinky...
– Porcie sú veličizné,
nik mi z nosa neodhryzne.
Papá papáč
pekne – krásne,
kým tatkovi fajka zhasne,
všetko spapá, sprace, zlizne,
potichučky potom zmizne,
na povalu odpáli.
Spokojne si
labku líže,
má, čo chcel – aj modré z neba
zmastí, zlopne, spapá.
Papuánci, pá – pá!
Papuánci ospalí
ako drúky
ostali,
ako soľné stĺpy...
Kto spí, hladom trpí.
– Fajka zhasla! – skríkol tatko,
rozdupal ju celkom hladko
a sám ide
príkladom,
hneď sa hýbe zbystra dom.
Sotva mamka zvolá nežne,
hneď vyskočí Papujanči,
všetko chce zjesť Papuanči
papolievku, papurezne...
Láskavý čitateľ prepáči,
nezostal ani hlt chrobačí.