Papuánska papa – Štefan Moravčík

Papuánska papa – Štefan Moravčík

- Poďte papať, Papuánci!
Papuánka povie nežne.
Podriemkava Papujanči:
- Povedzte to Papuanči,
nech si za mňa papu vezme,
nech papá papurezne,
papupáky, papušalát.
Mne sa nechce hore vstávať.

Paputatko pofajčuje:
- Ponáhľaj sa pomaly,
niet nad pokoj trvalý!

Papukocúr všetko čuje,
privalí sa z povaly,
papolievku zošrotuje,
než sa panstvo dovalí.
Zbiehajú sa v ústach slinky
dožičí si papuryže,
papupampúch,
papuslíže,
papupalacinky...
- Porcie sú veličizné,
nik mi z nosa neodhryzne.

Papá papáč pekne – krásne,
kým tatkovi fajka zhasne,
všetko spapá, sprace, zlizne,
potichučky potom zmizne,
na povalu odpáli.
Spokojne si labku líže,
má, čo chcel – aj modré z neba
zmastí, zlopne, spapá.
Papuánci, pá – pá!

Papuánci ospalí
ako drúky ostali,
ako soľné stĺpy...
Kto spí, hladom trpí.

- Fajka zhasla! – skríkol tatko,
rozdupal ju celkom hladko
a sám ide príkladom,
hneď sa hýbe zbystra dom.
Sotva mamka zvolá nežne,
hneď vyskočí Papujanči,
všetko chce zjesť Papuanči
papolievku, papurezne...

Láskavý čitateľ prepáči,
nezostal ani hlt chrobačí.