Zamýšľam sa

Zamýšľam sa

Zamýšľam sa nad vecami, ktoré sa dejú okolo mňa. Niekedy mám pocit,
že sa so mnou život iba hrá.
Neverím už tomu,
že všetko bude tak, ako má. Pretože zlé veci sa dejú, hoc snažím sa veriť,

že sa mi to iba zdá.
Prechádzam sa po ulici ako neviditeľný.
Zachytávam iba pohľady tých všetkých detí,
čo pýtajú sa rodičov, čo sa so mnou stalo?!
No správnych odpovedí počujem veľmi málo.
Zamýšľam sa nad tým, že asi to tak byť malo. Zmenil by som to, keby sa dalo.
Niektoré veci sa však zmeniť nedajú...
Musíme sa s nimi iba zmieriť.

Nie je veľa ľudí, ktorí stoja pri mne.
No tých pár z môjho srdca nikdy neodíde.
Myšlienka na nich robí ma silným.
Sú kolesom mojim záchranným,
keď sa s problémami borím, keď sa topím.
Zamýšľam sa nad tým, prečo deti hladujú?
Prečo sú choré?
Prečo moc nemajú?
Prečo je Boh taký nespravodlivý?
Prečo toto všetko nevidí?

Kto mi odpovie na túto otázku?
Nikto.
Pretože každý to berie
len ako neriešiteľnú hádanku, ktorá však nemá žiadne riešenie.
Preto na ňu radšej každý rýchlo zabudne...
Zamýšľam sa nad tým, prečo je tak málo ľudí, ktorým verím.
Je to asi jedna z vecí o ktorej viem,
že ju asi nikdy nezmením.
Ľudia sú falošní.

Pred nimi si ich kamarát.
Otočíš sa
a začnú ti na hlavu kydať a začnú ťa ohovárať.
Zvykol som si na to.
Preto takých ignorujem a do tvárí sa im smejem. Všetko sa raz vráti,
to je jediná záruka spravodlivosti.
Takýto je prosto život, aj keď ty si jeho pilot .
Urobíš chybu a spadneš.
No je len na tebe, či opäť vstaneš.