Vyletel vták

Vyletel vták

Vyletel mladý, neskúsený vták
ponad strmé končiare hôr,
je mužom, veru, už je tomu tak,
zrazu však nevie, čo robiť skôr...

Zaostril zrakom otca jastraba
na krásy všedných mladých liet,
pochopil, môj tato opäť pravdu mal,
už nebudem chcieť sa vrátiť späť!

Sloboda volá, ja jej – už som tu,
užasnuto pred vami klopím zrak,
mám chuť predstaviť sa celému svetu,
hoc nie som žiaden veľký vták.

Prichádzam v mieri, s náručou
plnou ruží jedine Vám dnes na obdiv
poklonu skladám, bez Teba pred Tebou,
nečakám nič, len úsmev nepatrný...

A ako mnohí, aj ja budem plakať,
keď odsunieš ma preč, len tak...
Potom vždy v splne začnem pieseň hrať,
o dievčine, ktorá oslepila môj zrak.

Čo nechala trápne výlevy sŕdc
pre iné, a tých sú ešte milióny,
a vtáčik, smutný, ani pierkom nepohnúc,
začína rátať prehry na vagóny.

Vyletel mladý, neskúsený vták,
ponad strmé končiare hôr
a tato v hniezde modlí sa tak,
aby syn znova na zobák nepadol...

Počúval vtáčik len jedným uchom,
druhým to všetko vyšlo von,
a skončil v klietke, s boľavým bruchom.
A láske zostal iba prázdny trón.