Veru tak je, tak:
nemá ho tá žena rada ani za päták.
Darmo prosí, darmo hrozí, darmo
dojedá.
Len mu hodí bobček z kozy miesto obeda.
Smeje sa mu: „Akí chlapi, taká porcia!“
Tak ho trápi. A čo lapí, tým ho
obíja.
„Nieže drichmeš pri komíne! Variť treba, prať!
Ja si idem po doline koňa prevetrať.“
Berie metlu a už letí ako
kométa.
A on, chudák, hrubé smeti bradou pometá.
Na potoku potom plače, hreší na ženu.
A s jej sukňou zlostne pláče bradu
zmočenú.
„Kde komu som hlavu pílil, iba žene nie,
Rohatí mi posvietili na to ženenie.
Čert ma viedol, čert mi radil takú
mladuchu.
Mne, ktorý som kašu chladil chlapcom na bruchu!
Mne, ktorý som jedol dievky ako jahody.
Voňalo mi spod pokrievky ako na
hody.
A teraz ma suchá slama v krpci omína.
Striga žena zhodila ma spoza komína.“
Laktibrada, Laktibrada, a či je to
lož?
Takú našiel, aký hľadal:
za rovnaký groš.
Sám si kradol, sám si kváril, to je známa vec.
Sám si mrzkú kašu varil,
tak ju sám aj zjedz!
Sám si ťahaj po priekope svoju taligu.
Kto druhému jamu kope, padne na strigu.