O dvoch dymoch – Jozef Mokoš

O dvoch dymoch – Jozef Mokoš

Stretli sa dva dymy.

Čierny dym z lokomotívy, ktorý sa volal Bartolomej, a biely dym z telocvične ZŠ, ktorý mal tri mená, pretože nosil okuliare.

Volal sa Ján Ignác Koksovec.

,,Bú!” povedal čierny dym Bartolomej bielemu dymu. ,,Poďme strašiť deti,” dodal ešte, pretože to bol náhodou dym veľmi zlý.

,,Bububububububububu!”

,,Občan Bartolomej, deti sa nemajú strašiť,” napomenul ho biely dym Ján Ignác Koksovec, pretože nosil okuliare. Nato sa dym Bartolomej strašne rozhneval a zakričal: ,,Vy ma nemáte čo poučovať, vy… vy… z koksu vypálený ekologicky škodlivý okuliarnik indický… vy ste na mňa krátky… a… a…a vôbec!”

A pretože bol dym Bartolomej dymom náhodou náramne zlým, stúpil Ignácovi ešte aj na nohu. ,,Au,” zjojkol Ignác Koksovec, ,,stojíte mi na nohe.”

Ale dym Bartolomej sa len smial, asi takto: ,,Chachachachachacha,” a ďalej si spokojne stál na cudzej nohe. Potom povedal: ,,Pokiaľ so mnou nepôjdete strašiť, budem vám stáť na nohe.

A zdvihol hlavu pyšne k oblakom, pretože si myslel, že je veľmi rozumný. My ale vieme, že to nie je pravda, pretože rozumný dym nikomu na nohe nestojí.

Ale dym Bartolomej sa len smial: ,,Chachachachachacha,”ale ani to mu nestačilo a rozrehotal sa ešte škodoradostnejšie: ,,Chichichi,” ba dokonca: ,,Checheche,”a ďalej si spokojne stál na cudzej nohe. Potom ešte zdôraznil: ,,Dovtedy vám budem stáť na nohe, kým so mnou nepôjdete strašiť.”

,,Au, au, au! Prehovorili ste ma. Radšej s vami pôjdem strašiť,” povedal biely dym Ján Ignác Koksovec, lebo mal pod okuliarmi dve velikánske slzy. (Tie slzy neboli ani také velikánske, ale okuliare všetko zväčšujú.)

A šli.

Dym Bartolomej šiel prvý a za ním sa vliekol dym Ján Ignác Koksovec, pretože mal koxartrózu. (To je taka choroba, pri ktorej sa ľudia, keď sú v rokoch, nehojdajú sa na hojdačke, ale radšej sa kolíšu v bokoch a pritom nosia palice. Ale takých nie je mnoho. Okrem toho koxartrózu majú ešte všetky husi a kačice.)

Bol večer a take ticho, čo bolo počuť vyzváňať hviezdy, stromyrásť a vtáky dýchať takým teplým dychom, že Hanka s červenou mašľou mohla spať pri otvorenom okne. Dym Bartolomej sa zastavil práve pri tomto okne a povedal, pravdaže nie veľmi nahlas: ,,Počkajte na mňa a dobre sa pozerajte!”

A skočil do izby. A pretože to bol dym náhodou náramne zlý, zatiahol Hanku deväťkrát za červenú mašľu a zarecitoval strašným hlasom: ,,Ja som najstrašnejšie strašidlo v celom Stredoslovenskom i družobnom Východočeskom kraji! Bubububu!”

Hanka sa prebudila a veľmi sa naľakala, pretože až v marci bude mať tri roky.

Dym Bartolomej mal velikánsku radosť a bielemu dymu povedal: ,,Teraz choďte vy, lebo vám zase stúpim na nohu!”

Biely dym vyliezol na okno a nesmelo hlesol: ,,Bu… bu…”

No Hanka ho nevidela, pretože mala v očiach strieborné slzy.

,,Neplač Hanka,” tíšil ju Ján Ignác Koksovec, ,,lebo si vyplačeš oči…”

A potom sa dym Ján Ignác Koksovec zavesil rukami na luster a hojdal sa a smiešne kričal, asi takto: ,,jejéj,” a ešte raz: ,,Jejejejejéj,” ale tentoraz oveľa oveľa smiešnejšie.

A Hanka sa začala usmievať, ale dym Bartolomej, ktorý sa na to všetko pozeral, sa veľmi najedoval, a keďže to bol náhodou dym náramne zlý, vletel do izby, aby skočil bielemu dymu Jánovi Ignácovi Koksovcovi na nohu.

Ale vtom sa Hankina mama vrátila z kurzu šitia, otvorila dvere a zadul taký prievan, že obidva dymy odniesol von oknom.

A potom Hanka rozprávala na dobrú noc mamičke túto rozprávku o dvoch dymoch a luster sa ešte kolísal, ale mamička povedala, že je to od prievanu.

A keď mamka Hanku celú nežne poprikrývala, šepla: ,,Dobrú noc!”

Z knihy VKLADNÁ KNIŽKA rozprávok a básničiek