Objavitelia – Jozef Mokoš

Objavitelia – Jozef Mokoš

Z vajíčka
ozýva sa pesnička.
To malinké
v škrupinke
spieva svojej maminke,
spieva plným hlasom,
kukuričným klasom,
lebo sa mi ľúbia,
že sa na svet zubia.

Kto má smútok v duši,
tak ten sotva tuší,
že keď večer prší,
tak z každej mláčky
vyskakujú pandrláčky,
stačí si ich vziať
a – človeče, nehnevaj sa –
sa v tej mláke môžeš s nimi hrať.

Iba malé deti vedia,
vedia, ale nepovedia,
že hadica je dcérou hada,
čo sa plazí veľmi rada,
kade – tade po záhrade,
občas pri tom
pekne s citom
prúdom vody zasyčí,
lebo ju tak vycvičili hasiči.

Len dieťa to vie,
že keď mlieko vrie,
nad hrncom sa oduje,
a tak pri tom zlostne píska,
že aj hrnček zo smetiska,
biely hrnček
s jedným uchom,
počuje,
ako sa to zduté mlieko
jeduje.

Ten, kto vidí
v zamrznutom okne kvety
a v bábikách svoje deti,
ten, kto prvý objaví,
že každý večer stromy klusom
bežia proti autobusom,
samozrejme, za zdravím.

Ten, kto si vezme do hlavy,
že raz čosi objaví,
musí vidieť v makoviciach hrkálky
a v hrozne hrozne krásne korálky.

Ale aj ten, kto mudruje,
že maliar je ten,
čo nám izby maľuje,
a že baník celý život banuje
a že doma pod obrusom
skrývajú sa nové svety,
ten sa stane Kolumbusom,
vlastne,
a to je krásne:
objaviteľmi
práve teraz
ste vy,
deti...

Z knihy VKLADNÁ KNIŽKA rozprávok a básničiek, Slovenský spisovateľ 2000