Privítanie prvákov

Privítanie prvákov

Privítanie prvákov č. 1

Na známosť sa všetkým dáva
mimoriadna, zvláštna správa.
Tak, ako vždy v tomto čase
začína sa škola zase!

Školská brána otvorená,
písmenami podoprená.
Kto do nej vojde,
múdrosť tam nájde.
Či si ona, či si on,
dnes si sa stal prvákom.

VITAJTE PRVÁCI!

Privítanie prvákov č. 2

Ulica je plná detí,
do škôlky a školy každé letí.

V rúčkach kvietky, v očiach strach,
otázničky na perách:

– Čo ma dnes čaká?
– Budem mať čas chlebík zjesť?
– S kým sa budem hrať?
– A či budem vedieť spať?
– Kedy príde mamka?

Usmieva sa škola zhora,
na detičky malé volá:

– Prestaňte sa deti mračiť,
v škole sa vám bude páčiť.

Privítanie prvákov č. 3

Prváčik

Pozrite sa na prváka,
ako pyšne s taškou kráča.
Čo ho čaká? Prvá trieda!
Písanie aj abeceda.

Starostí má vyše hlavy:
„Bude sa mi v škole dariť?“
Pani učiteľka milá,
prvákovi poradila:

Chyť si pero do ručičky,
písmenká píš pomaličky.
Oblúčiky, bodky, čiary,
teraz čítaj v šlabikári.

Nepíš nosom, zdvihni hlavu.
Ukáž, kde máš rúčku pravú.
Rýchlo vystri všetky prsty,
potom ich zas schovaj v hrsti.

Privítanie prvákov č. 4

Privítanie prvákov

Na známosť sa všetkým dáva,
celkom nová, čerstvá správa:
oficiálne som klubákom,
no tiež usilovným prvákom.

Po škole šup do jedálne,
obedy zjem rád a stále.
Potom rýchlo do klubu,
nepoznáme smútok, nudu.

A tam naše druhé mamy,
hrajú sa vždy spolu s nami.
Všade hračky, hry a smiech detí,
slnko tu aj v daždi svieti.

Vôkol tráva, ihriská, veľa stromov,
nikomu sa nechce domov.

Pán riaditeľ každé ráno v školskej bráne,
jeho privítanie všetkým dobre padne:
„Vitajte všetci, veľkí aj maličkí,
teším sa na vaše usmiate tváričky.“