Na známosť sa všetkým dáva
mimoriadna, zvláštna
správa.
Tak, ako vždy v tomto čase
začína sa škola zase!
Školská brána otvorená,
písmenami podoprená.
Kto do nej
vojde,
múdrosť tam nájde.
Či si ona, či si on,
dnes si sa stal prvákom.
VITAJTE PRVÁCI!
Ulica je plná detí,
do škôlky a školy každé letí.
V rúčkach
kvietky, v očiach strach,
otázničky na perách:
– Čo ma dnes čaká?
– Budem mať čas chlebík
zjesť?
– S kým sa budem hrať?
– A či budem vedieť spať?
– Kedy príde mamka?
Usmieva sa škola
zhora,
na detičky malé volá:
– Prestaňte sa deti mračiť,
v škole sa vám bude páčiť.
Pozrite sa na prváka,
ako pyšne s taškou kráča.
Čo ho čaká? Prvá trieda!
Písanie aj
abeceda.
Starostí má vyše hlavy:
„Bude sa mi v škole dariť?“
Pani učiteľka milá,
prvákovi poradila:
Chyť si pero do
ručičky,
písmenká píš pomaličky.
Oblúčiky, bodky, čiary,
teraz čítaj v šlabikári.
Nepíš nosom, zdvihni
hlavu.
Ukáž, kde máš rúčku pravú.
Rýchlo vystri všetky prsty,
potom ich zas schovaj v hrsti.
Na známosť sa všetkým dáva,
celkom nová, čerstvá správa:
oficiálne som
klubákom,
no tiež usilovným prvákom.
Po škole šup do jedálne,
obedy zjem rád a stále.
Potom rýchlo do klubu,
nepoznáme
smútok, nudu.
A tam naše druhé mamy,
hrajú sa vždy spolu s nami.
Všade hračky, hry a smiech detí,
slnko tu aj v daždi
svieti.
Vôkol tráva, ihriská, veľa stromov,
nikomu sa nechce domov.
Pán riaditeľ každé ráno v školskej bráne,
jeho
privítanie všetkým dobre padne:
„Vitajte všetci, veľkí aj maličkí,
teším sa na vaše usmiate tváričky.“