Čítala som knihy a čítala, ale návod, ako sa stať bosorkou na karneval tak, aby som vyhrala l. miesto, som nenašla. Trošku mi pomohla kniha Čarodejná metla, lebo v nej som sa dočítala, že deti objavili bosorku – amatérku v nenápadnej susedke, podľa ktorej vedeli, čo treba robiť. Práve toto mi začalo vŕtať v hlave. Bývam predsa na sídlisku, kde žije veľmi veľa ľudí. Čo tak poobzerať sa medzi nimi!?
Jedného dňa som bosorku naozaj zbadala. Bola to stará nevrlá babizňa s čudnou palicou. Išla do obchodu a jednostaj si čosi mrmlala popod nos.
Čoskoro baba fufnajúc a hundrajúc vyšla z obchodu. Vo chvíli, keď prechádzala cez cestu, vrazil do nej – nechtiac – mladý chlapec.
Ako som sa raz tak tmolila okolo obchodu, zazrela som palicu. Srdce mi okamžite skočilo až kdesi do hrdla. Palica aj s postavou zmizli za obchodom. Zašla som tam tiež. A na moje veľké prekvapenie baba stála pri kontajneri na odpadky a hrabala sa v ňom.
– To hádam nie, pomyslela som si. Ozajstná bosorka by sa asi nehrabala v smetiach.
– Čo tu snoríš? Odrazu sa na mňa oborila.
– Ja, ja len idem okolo, jachtala som cúvajúc.
Baba na mňa namierila špinavú palicu a zrúkla: -Poď sem! –Spadli mi tam okuliare, nedosiahnem na ne. Ty sa tam dostaneš skôr.
– Prečo si ich nepričarujete? Nesmelo som sa opýtala.
– Nemudruj a vlez tam, prikázala mi znovu.
Nervózne som si hrýzla peru. Ísť medzi smetí? Fuj! – Ale chcem byť bosorka? Chcem. S ťažkým povzdychom som vliezla do kontajnera.
– Tam sú, aha! Pchala mi baba palicu pod nos. Zo smradu mi dvíhalo žalúdok. Rýchlo som našla okuliare a podala jej ich. S námahou som sa vyštverala von. Baba sa bez slova vďaky pobrala preč.
– Počkajte! zakričala som za ňou.
– Čo chceš? nevľúdne na mňa zazrela.
– Ja ...Naučte ma všetko, čo viete. Viem, že ste bosorka. Aj ja chcem ...nestihla som dopovedať, keď sa na mňa stará zahnala palicou. –Ty sopľaňa jedna...Trafila mi ruku a riadne to zabolelo. Prekvapene som ustúpila dozadu. Babizňa sa rozohnala znovu a podišla bližšie. –Bezočivé dievčisko!
Na viac som nečakala a pustila som sa do behu. Takto sa pomýliť. Vôbec som tomu nerozumela. Veď tá baba vyzerala ako bosorka aj tak sa správala. A ja som kvôli nej ešte aj vliezla do smetiaka. Taká hanba! O tom veru nikomu nikdy v živote nepoviem. Ani keby ma mučili. Tak veru.
Hľadám lepšiu mamu, Mladé letá 2001