Keby som bola bosorka – Gabriela Futová

Keby som bola bosorka – Gabriela Futová

Čítala som knihy a čítala, ale návod, ako sa stať bosorkou na karneval tak, aby som vyhrala l. miesto, som nenašla. Trošku mi pomohla kniha Čarodejná metla, lebo v nej som sa dočítala, že deti objavili bosorku – amatérku v nenápadnej susedke, podľa ktorej vedeli, čo treba robiť. Práve toto mi začalo vŕtať v hlave. Bývam predsa na sídlisku, kde žije veľmi veľa ľudí. Čo tak poobzerať sa medzi nimi!?

Jedného dňa som bosorku naozaj zbadala. Bola to stará nevrlá babizňa s čudnou palicou. Išla do obchodu a jednostaj si čosi mrmlala popod nos.

• Uhni mi z cesty! okríkla malého chlapca na odrážacej motorke. Chlapček sa hneď rozplakal a rozbehol sa za svojou mamou.
• -Detiská! Hundrala stará žena a vošla do obchodu. Kým si prezerala mliečny pult, mala som možnosť lepšie si ju obzrieť. Bola naozaj stará a zblízka dokonca ani nevyzerala ako stará žena, ale skôr ako nejaký starý chlap. Ešte aj spod nosa jej vytŕčali fúzy.
• Tak nejako by mohla vyzerať bosorka, pomyslela som si, a bola som rozhodnutá počkať na ňu vonku.

Čoskoro baba fufnajúc a hundrajúc vyšla z obchodu. Vo chvíli, keď prechádzala cez cestu, vrazil do nej – nechtiac – mladý chlapec.

• Faganisko akýsi! zvrieskla.
• Prepáčte, nechcel som!...snažil sa mladík ospravedlniť, ale do baby akoby vošlo sto čertov. Začala ho mlátiť odušu. Z tej ženy mi prišlo zle. –Ako môže takto nenávidieť ľudí? preblesklo mi hlavou. –Môže, odpovedala som si vzápätí. –Ak je to naozajstná bosorka. –Musím sa s ňou skamarátiť! rozhodla som sa.

Ako som sa raz tak tmolila okolo obchodu, zazrela som palicu. Srdce mi okamžite skočilo až kdesi do hrdla. Palica aj s postavou zmizli za obchodom. Zašla som tam tiež. A na moje veľké prekvapenie baba stála pri kontajneri na odpadky a hrabala sa v ňom.

– To hádam nie, pomyslela som si. Ozajstná bosorka by sa asi nehrabala v smetiach.

– Čo tu snoríš? Odrazu sa na mňa oborila.

– Ja, ja len idem okolo, jachtala som cúvajúc.

Baba na mňa namierila špinavú palicu a zrúkla: -Poď sem! –Spadli mi tam okuliare, nedosiahnem na ne. Ty sa tam dostaneš skôr.

– Prečo si ich nepričarujete? Nesmelo som sa opýtala.

– Nemudruj a vlez tam, prikázala mi znovu.

Nervózne som si hrýzla peru. Ísť medzi smetí? Fuj! – Ale chcem byť bosorka? Chcem. S ťažkým povzdychom som vliezla do kontajnera.

– Tam sú, aha! Pchala mi baba palicu pod nos. Zo smradu mi dvíhalo žalúdok. Rýchlo som našla okuliare a podala jej ich. S námahou som sa vyštverala von. Baba sa bez slova vďaky pobrala preč.

– Počkajte! zakričala som za ňou.

– Čo chceš? nevľúdne na mňa zazrela.

– Ja ...Naučte ma všetko, čo viete. Viem, že ste bosorka. Aj ja chcem ...nestihla som dopovedať, keď sa na mňa stará zahnala palicou. –Ty sopľaňa jedna...Trafila mi ruku a riadne to zabolelo. Prekvapene som ustúpila dozadu. Babizňa sa rozohnala znovu a podišla bližšie. –Bezočivé dievčisko!

Na viac som nečakala a pustila som sa do behu. Takto sa pomýliť. Vôbec som tomu nerozumela. Veď tá baba vyzerala ako bosorka aj tak sa správala. A ja som kvôli nej ešte aj vliezla do smetiaka. Taká hanba! O tom veru nikomu nikdy v živote nepoviem. Ani keby ma mučili. Tak veru.

Hľadám lepšiu mamu, Mladé letá 2001