Báseň pre kuchárku

Báseň pre kuchárku

V našej škole, kde varí pani,
každý deň nám chutí výborne, ani
nehovorím, ako koláče pečie,
žeby z nich bolo viac, to by sa veľmi chcelo.

Ráno príde, zástera biela,
usmieva sa, keď z hrnca para stúpa.
Varí polievku, ktorá krásne voňavá,
nám deťom chutí, vždy ju celú zjeme.

Mrkva, hrášok, zemiaky, mäsko,
všetko mieša v jednom veľkom hrnci.
"Jedzte, jedzte," nám vždy hovorí,
a my sa tešíme, keď obed zvoní.

Ďakujeme ti, naša kuchárka milá,
že nám varíš obedy tak krásne chutné.
Za tvoje jedlo, za tvoju starostlivosť,
my deti všetky poďakovať ti chceme!

Óda na kuchárku

V kuchyni, kde vládne teplo a vône,
nájdeme našu kuchárku, ohnivú ženu plnú sône.
S radosťou a umom vo svojich rukách,
pripravuje jedlá, ktoré sú viac než len obyčajných chutí vrch.

Každé ráno, keď svitá deň nový,
ona už v kuchyni miesi cesto, s chuťou sladkou, zázračnou, zbožnou.
Kým my ešte snívame o sladkých snoch,
ona obracia panvice, variť začína po svojom.

Zemiaky šúpe, mrkvu krája,
všetko s láskou, čo srdce jej rája.
Polievky, omáčky, mäsa, či zelenina,
každý tanier je dôkazom jej kuchynského génia.

Nikdy nevidno ju bez úsmevu, bez radosti,
aj keď práca je náročná, ona stojí pevne na svojich nohách.
"Jedzte, jedzte, deti moje," volá nás pri obede,
a my sa hrnieme, vediac, že každé sústo je balzam pre telo aj pre duše.

A tak, milá naša kuchárka, nech sa rozliehajú zvony,
za všetky tie ránne chvíle, čo sme s chuťou na tanieri mali.
Za tvoje zlaté ruky, čo krmia nás všetkých,
si zaslúžiš poďakovanie – nech ťa šťastie sprevádza v každý deň, v každý večer.