Báseň predškoláka

Báseň predškoláka

Dovedna bol som malý.
Keď som krásne obed spapal,
hneď mi všetci zatlieskali.

V mojej malej dlani
cukríky by ste neschovali.
Občas som bol smutný ešte.

Povzdychol som:
„Mami, oci, kde ste?“
A tu zrazu pohľad milý,
jemné dlane učiteľky,
tie ma pekne pohladili.
Dodali mi sily.

Dovedna bola som malá.
S mojou milou bábikou
rada som sa hrala.
Učiteľke na kolienkach
s radosťou som sedávala.
Ona sa len usmievala,
po líčku ma pohladkala.

„Moje vlásky krátke, jáj!“
Prosím, sponku na ne daj!
Zapletám vždy som sa chcela,
či bol piatok, a či streda.

...a čas prešiel ako voda...

Kreslili sme, spievali,
veľa sme sa zasmiali.
Teraz pozor!
Schovávačky obľúbené,
kto nám chýba? kto tu nie je?
Aha, a teraz som kráľ,
celý čas by som len spal.
Hrá nám hudba, tancujeme!
Sochy, sochy, skamenieme!

Zrazu zvoní malý zvonec,
že je na dnes hrám už koniec.
Kto pracuje, ten je múdry,
ten nepozná strach.
Veľa sme sa naučili
pri práci aj hrách.

Teraz sme už predškoláci,
takmer veľkí, múdri žiaci.
Aj sa slušne správať vieme,
poprosíme, ďakujeme.
No a čísla, abeceda?
Jój, to nie je žiadna veda.
Cvičili sme do sýtosti
máme silné svaly, kosti.
Neboj mami, neboj oci,
nemusíš mi tašku nosiť.
Ja to zvládnem hravo sám,
veď už aj 6 rokov mám.

Ubehlo to všetko rýchlo,
zvuk hrkálky náhle stíchol.
Už len slovíko povedať chcem,
za všetko, čo viem,
zo srdiečka ďakujem.