Ďuro – Truľo – Ján Navrátil

Ďuro – Truľo – Ján Navrátil

Slúžil Ďuro – truľo,
slúžil prvý rok.
Pyšne nesie domov
pekný zárobok.

Je to pierko z prepeličky.
Zrazu vietor – fúk –
a ten pekný zárobok
vyfúkne mu z rúk.

„Mal si ho mať za klobúkom,“
učí matka syna,
„a kráčať si ako pán!“
„Mamo, moja vina,

Nabudúce na vás dám.
Do videnia o rok!“
A pobral sa Ďuro – truľo
znova na zárobok.

Mládenci a dievčatá
vyšli na ulicu:
„Čo má Ďuro za klobúkom?
Hľaďme, jaternicu!“

„Mamo, oni sa mi smejú.
To vy ste tak chceli?“
„Mal si strčiť zárobok
radšej do kabely!“

„Radšej do kabely? Dobre.
Poslúchnem vás o rok.“
A vybral sa Ďuro – truľo
znova na zárobok.

Tretí rok sa ledva vlečie,
ledva domov cieli.
Vyslúženú jalovicu
strčil do kabely.

Keď ju z pleca zhodil,
sťaby udrel hrom.
Dobre, že ten úder
nerozbúral dom.

Matka víta syna – truľa,
na čele má vrásku:
„Jalovicu ťahať máš
domov na povrázku!“

„Na povrázku radíte?
Poslúchnem vás o rok.“
A vybral sa Ďuro – truľo
znova na zárobok.

Slúžil Ďuro – truľo,
slúžil štvrtý rok.
Na povrázku domov ťahá
driečny zárobok.

Veselo si vyspevuje,
hľadí na cestu.
Veď si ťahá na povrázku
domov nevestu.

Mama vráta otvorí,
smutne oči gúľa:
„Joj, mám to, ja nešťastná,
mám ja syna truľa!

Dievku ťahať na lane,
kydať na ňu hanu!
Máš si ju viesť za ruku,
očkom mrkať na ňu,

pekne za stôl posadiť,
povedať jej – Mám ťa rád, –
jedno líčko pohladkať,
druhé pobozkať!“

„Tak urobím, milá mamo,
do videnia o rok!“
A vybral sa Ďuro – truľo
znova na zárobok.

Vyslúžil si tučnú kozu,
vzal ju za ruku
a pyšne si vykračuje
s kozou cez lúku.

Do izbice usadí ju,
povie: – Rád ťa mám
a na dôkaz, milá moja,
pekný bozk ti dám.“

Z knihy Ďuro truľo a figliari