Padá lístie zlaté, červené aj hnedé,
všetko ticho šepká, kam
vietor ho zvedie.
V záhrade je ticho, ježko sa skrýva,
v suchých listoch jeho domov ožíva.
Kvietky sa skláňajú, rosa sa
ligoce,
mraky sa nad horou chystajú na noce.
Hmla sa v doline ticho rozlieva,
jesenné čaro nám v duši zanechá.
Šarkan letí
vysoko k modrej oblohe,
vlní sa v povetrí, kde vietor ho zloží.
Zdvihni hlavu, počúvaj ten krásny zvuk,
jesenné tajomstvá sú
blízko nás všade, všade navôkol.
Nie je jeseň ako jeseň,
táto jeseň zlatučká
gúľa z vŕška do
doliny
velikánske jabĺčka.
Kto si chytí najväčšie,
do lesa s ním utečie.
Utečie s ním k starej jedli,
lebo by ho druhí
zjedli.
Počkať páni, pomaly!
A či ste mi nechali?
Keby šípky šípili,
keby aspoň tušili,
kto ich zajtra
do košíka
pozbiera a počičíka.
Z košíka šups do čaju,
tak ich deti poznajú.
Keď hmla všade preniká,
para stúpa z
čajníka.
Pozerám sa z okna, čo sa vonku deje,
na strome sa lístie zlatisto smeje.
Červené, žlté,
oranžové krídla,
všetky sa vetrom po tráve hýbka.
Gaštany padajú, šišky sa trú,
srnka sa schováva v tichom hájku.
V parku
deti bežia, šarkan vznáša sa,
ako farebný vtáčik po nebi prechádza.
Jeseň má štetce a farby v košíku,
kreslí nám dúhu v
každom chodníku.
Slnko sa ukryje, obloha spí,
a jeseň nám čaruje do tmavej noci.
Pozriem vľavo, potom
vpravo,
cez ulicu prejdem hravo.
Po priechode pre chodcov,
o chvíľu som za cestou.
Pozor, Ema, červená!
Červená stáť
znamená.
Keď zelená dovolí,
cesta sa ti otvorí.
Hoci malý, už to viem,
kde je priechod a kde nie.
Idem, keď je
zelená,
červená stáť znamená.
1. Letia letia babie letá až tam kdesi na kraj sveta.
2. Prší dáždik prší z mrakov do šípok a do bodliakov.
3. Sadá sadá večer hmlistý na hrdzavé žlté listy.
4. Prídi sniežik sniežik biely vtáci už pred odleteli.