Jeseň – Októbrové básničky

Jeseň – Októbrové básničky

Jesenné tajomstvá

Padá lístie zlaté, červené aj hnedé,
všetko ticho šepká, kam vietor ho zvedie.
V záhrade je ticho, ježko sa skrýva,
v suchých listoch jeho domov ožíva.

Kvietky sa skláňajú, rosa sa ligoce,
mraky sa nad horou chystajú na noce.
Hmla sa v doline ticho rozlieva,
jesenné čaro nám v duši zanechá.

Šarkan letí vysoko k modrej oblohe,
vlní sa v povetrí, kde vietor ho zloží.
Zdvihni hlavu, počúvaj ten krásny zvuk,
jesenné tajomstvá sú blízko nás všade, všade navôkol.

Jabĺčka

Nie je jeseň ako jeseň,
táto jeseň zlatučká
gúľa z vŕška do doliny
velikánske jabĺčka.

Kto si chytí najväčšie,
do lesa s ním utečie.
Utečie s ním k starej jedli,
lebo by ho druhí zjedli.

Počkať páni, pomaly!
A či ste mi nechali?

Šípky

Keby šípky šípili,
keby aspoň tušili,
kto ich zajtra do košíka
pozbiera a počičíka.

Z košíka šups do čaju,
tak ich deti poznajú.
Keď hmla všade preniká,
para stúpa z čajníka.

Jesenné farbičky

Pozerám sa z okna, čo sa vonku deje,
na strome sa lístie zlatisto smeje.
Červené, žlté, oranžové krídla,
všetky sa vetrom po tráve hýbka.

Gaštany padajú, šišky sa trú,
srnka sa schováva v tichom hájku.
V parku deti bežia, šarkan vznáša sa,
ako farebný vtáčik po nebi prechádza.

Jeseň má štetce a farby v košíku,
kreslí nám dúhu v každom chodníku.
Slnko sa ukryje, obloha spí,
a jeseň nám čaruje do tmavej noci.

Prechod pre chodcov

Pozriem vľavo, potom vpravo,
cez ulicu prejdem hravo.
Po priechode pre chodcov,
o chvíľu som za cestou.

Pozor, Ema, červená!
Červená stáť znamená.
Keď zelená dovolí,
cesta sa ti otvorí.

Hoci malý, už to viem,
kde je priechod a kde nie.
Idem, keď je zelená,
červená stáť znamená.

Pieseň: Letia, letia babie letá

1. Letia letia babie letá až tam kdesi na kraj sveta.

2. Prší dáždik prší z mrakov do šípok a do bodliakov.

3. Sadá sadá večer hmlistý na hrdzavé žlté listy.

4. Prídi sniežik sniežik biely vtáci už pred odleteli.