Líška klamárka – Václav Šuplata

Líška klamárka – Václav Šuplata

Lastovičku stretla líška,
hneď sa milo tvári:
„Dávno som ťa nevidela,
ako sa ti darí?“

„Ďakujem za opýtanie,
však viem, ako to chodieva.
Treba sa mať na pozore,
keď sa líška usmieva.“

„Ale milá lastovička,
čo si o mne myslíš?
Ak sa bojíš, že ublížim ti,
tak sa veľmi mýliš.

Druhé líšky sú možno zlé,
ja však nie som taká.
Toho, čo ma ohovára,
prekvapenie čaká.

Ja nikomu neublížim,
mňa nemusí sa nikto báť,
ja jedávam iba mrkvu
aj na trh chodím predávať.

A nie veru hocijaká,
je sladučká, čerstvá, zrelá.
Jazveca sa môžeš spýtať,
nakupoval u mňa včera.“

Lastovička krúti hlavou:
„Líščí úsmev, z ohňa dym.“
Ale líška hudie ďalej
svojím hlasom medovým:

„Pozývam ťa na večeru,
bude sa ti páčiť.
Nikto iný, len my dvaja
budeme ti stačiť.

Veď polievka z lastovičky
je pochúťka veľká.
Kapustu mám, zemiáčky tiež,
chýba kúsok mäska.

Jajže, bože, čo to vravím!"
za hlavu sa chytá líška.
„Hladom sa mi jazyk pletie,“
darmo sa však ďalej líška.

Vo svete to tak už chodí,
kto z vás to ešte nevie?
Len keď klamár pomýli sa,
vtedy pravdu povie.