Obraz za príbehom

Obraz za príbehom

Na tichý kraj padajú ranných lúčov súkolia
Kvietky sa túžobne tiahajú za pohladením
Prikryté tieňom budia sa spiace údolia
Ako vták Fénix znovuzrodený.

V korunách stromov neviditeľné chóry
vtáčniec spievajú anjelským hlasom,
ľahučký ranného vánku poryv
hladí polia plné zlatých klasov.

Deň je v rozmachu pevnej sily
miernený motýlích krídel nehou
žiariavý svet farbami hýri
opiera jasnomodré nebo.

V tieni sviežej zelene opojný chlad
odpočinku pomáha nestarať sa, čo a ako,
cez konáre sa sype zlatý prach,
zrak páli belosť púpav a červeň vlčích makov.

Podvečer v krvavom kúpeli sa topia hory
lúčne kvety planú v ohnivom jase
jantárové slnko klesá za obzory
na ružovom nebi v majestátnej kráse.

Horia ohňom neuhasiteľným lesy
jak bájnej apokalypsy zvesť
v riečke blyštia sa rubíny hlboko kdesi
a prvá Večernica nádej chce viešť.

Svet zastane v samote a úžive nemom
keď noc rozostrie svoj plášť
obyčajnosť má nadpozemské čaro
nie je miesta pre zlo, zášť.

Na zamatovom nebi sa diamanty skvú
hrdá luna žiari na opál v jazere
mliečnym svetlom zalieva mestá i prírodu divú
svet odetý v skromnej nádhere.