Tá láska – Jacques Prévert

Tá láska – Jacques Prévert

Báseň na Hviezdoslavov Kubín

Tá láska
Taká prudká
Taká krehká
Taká nežná
Taká zúfalá

Tá láska sen
Krásny jak deň

Zlá ako čas
Keď je zlý čas
Tá láska opravdivá v nás

Tá láska taká krásna
Taká šťastná
Taká radostná
A smiešna tak
Ako keď dieťa vo tme drví strach
A taká vedomá si svojej moci
Ako keď pokojne muž kráča v noci

Tá láska ktorá iných desila
Museli hovoriť
Museli zblednúť

Tá láska vystriehnutá
Lebo sme na ňu striehli

Prenasledovaná ranená pošliapaná dobitá
popretá zabudnutá
Lebo sme ju prenasledovali ranili pošliapali
dobili popreli zabudli

Tá láska celkom celá
A stále živá
Zaliata celá slnkom
To je láska tvoja
To je láska moja

Tá čo bola
Tá vec vždy nová

A nikdy nezmenená
Taká opravdivá ako bylina
Taká trasľavá ako vták
Taká teplá a živá ako leto

Môžeme obidvaja
Odchádzať prichádzať
Môžeme zabúdať
Môžeme znovu zaspať

Zbudiť sa trpieť zostarnúť
A opäť zaspať
O smrti snívať
Zbudiť sa usmievať sa smiať
A omladnúť

Naša láska tu zostáva
Jak mula zanovitá
A živá ako túžba
Ukrutná ako pamäť
Naivná ako ľútosť
Nežná ako spomienka
Studená ako mramor

Krásna ako deň
Krehká ako dieťa taká krása
Hľadí na nás a usmieva sa
Mlčky sa s nami zhovára

A ja ju počúvam a mráz ma striasa
A kričím
Kričím za teba
Kričím za seba

Veľmi ťa prosím
Za teba za seba za všetkých čo sa milujú
A čo sa milovali
Áno kričím na ňu
Za teba za seba a za všetkých
Aj za tých ktorých nepoznám

Zostaň tam
Tam kde si
Tam kde si bola kedysi
Zostaň tam
Nehni sa
Neodchádzaj

My čo sme sa milovali
Na teba sme zabúdali

Ty na nás nezabudni
Mali sme iba teba na svete
Nedopusť aby sme ochladli
Oveľa ďalej vždy
A hocikde
Daj o sebe vedieť

A oveľa neskôr kdesi pri lese
V húštine pamäti
Náhle vstaň
Podaj nám svoju dlaň
A zachráň nás.

preklad: Vladimír Reisel