Básničky o Nitre

Básničky o Nitre

Básnička o Nitre č. 1

Nitra milá, Nitra, ty vysoká Nitra!
Kdeže sú tie časy, kdeže sú tie časy, v ktorých si ty kvitla?

Nitra milá, Nitra, ty slovenská mati!
čo pozrem na teba, musím zaplakati.

Ty si bola nekdy všetkých krajin hlava,
v ktorých tečie Dunaj, Visla i Morava.

Ty si bola sídlo kráľa Svätopluka,
keď tu panovala jeho mocná ruka.

Ty si bola sväté mesto Metodovo,
keď tu našim otcom kázal božie slovo.

Teraz tvoja sláva v tôni skrytá leží:
Tak sa časy menia, tak tento svet beží!

Básnička o Nitre č. 2

Pod Zoborom ticho plynie rieka,
história mesta v čase neuteka.
Hrad sa týči nad Nitrou hrdou,
s minulosťou krásnou, slávou tvrdou.

Ulice dýchajú príbehy dávne,
každý kameň v nich spomienky slávne.
Kostoly, veže i námestia žijú,
v srdciach Nitranov lásku budujú.

Keď sa sem vraciam, cítim to znova,
že Nitra je večne krásna a nová.
Mesto, kde predkovia stopy zanechali,
kde Slovania prvé chrámy postavili.

Námestie pulzuje životom stále,
tu cítiť domov na každom skale.
A v žilách nám prúdi s hrdosťou,
duch Nitry s večnou dôstojnosťou.

Básnička o Nitre č. 3

Pod Zoborom ticho mesto spí,
no v jeho srdci história žiari.
Každá ulica v sebe skrýva čas,
čo spája minulosť s prítomnosťou v nás.

Hradné múry šeptom rozprávajú,
o dávnych časoch nám odkaz dávajú.
O kráľoch, kniežatách, svätých mužoch,
čo budovali slávu v kamenných múroch.

Rieka Nitra nežne mestom plynie,
odráža svetlá, keď slnko splynie.
A ľudia v nej cítia ten známy hlas,
že domov ich volá zas a zas.

Tu spieva vietor v starých stromoch,
v ozvene zvonov, v kamenných domoch.
Nitra je mestom, kde srdce bije,
kde hrdosť národa večne žije.