Mladý svadobník – Rudolf Dilong

Mladý svadobník – Rudolf Dilong

Šiel akoby sa k živým nevracal
má slová pozdravenia detí mŕtvych
má pozdravenie detí faty morgany
ja si vás pekne pojmem za svoje
konečne čas je žiariť
je to signál odchodu už odoslaný
je táto plavba v podrobnejšej mape
konečne čas je krúžiť
čas poludnia a ideš s lúčom polárnym
čas čiernych lesov dušu tvoju rozplače
vy mu to odpusťte že raz tak blúdil podivne
hľa človek nevie koľkokrát sa navráti

Šiel pútnik k moru plný modlitieb
jediný prišiel k cmiteru
a básnik okrem nebies nemá podoby
má obraz nevidím a pozdravujem ho
má obraz Boží nevidím a pozdravujem ho
pane ja nie som námesačník
pane ja nie som idiot
pane ten pútnik číta čas čo má ho voda v oblohe
pane ten pútnik zmení sa
pomaly zrejme dieťa
vidím jak svet sa presypáva v nebesá
a vody vypijú ho stáročí 

Šiel postilion s novým kvetom lásky
čo niesol od mora
šiel lovec vzácnych perál bývať do mora
a básnik kľačiac píše pozdrav na slnce
lež slnca ligotavého sa nikdy nezmocní
len vinári a karbaníci nesú premeny
a štíhly behún s fakľou
sprievody strašné sprievody

Lež mladý svadobník sa nezastavil tam
vo vetre zdal sa byť kvet jeho príliš modrý
v tej istej chvíli spieva opäť inde
v tej istej minúte je tisíc divov dokola
je rýchly život opojením
a krása ktorá zapaľuje vesmír
v tej istej minúte
Lež mladý svadobník sa hnevá presne na čas
a hnevá sa na starú lyriku
vy mu to odpusťte že raz tak vravel podivne
hľa človek nevie nevie koľkokrát sa navráti