Báseň pre policajta

Báseň pre policajta

Cesta je osud a osud v tvojich rukách,
vždy sa ti viacero možností núka.
Zváž si svoje rozhodnutia, svoje činy –
či kráčaš každý deň na cestách bez viny.

Nie je mesiac, ani dátum na vine,
keď si matka Zem naše telá navždy k sebe privinie.
Odpovede hľadáme, vinníka k tomu,
že neprišli všetci naspäť do svojho domu.

Že si nepohladia to, čo mali radi,
a že by ešte radi lásku v srdci rozdávali.
Áno, život je raz taký – tvrdý,
môžeme plakať a smútiť navždy...

Ale pomôcť môže každý.
Dnes si ticho spomeň a venuj modlitbu krátku,
že si žiješ – a objímaš ženu, dieťa, matku.

Báseň pre policajta

Na križovatkách ticha, kde mesto ešte spí,
on stojí pevne, bdelo – bez túžby po sláve či víťazstve v dave.
Svetlá mu svietia v očiach, no on hľadí ďalej,
tam, kde sa dobro s nebezpečím potajomky hrá.

Má v srdci zákon, v rukách mier,
no v očiach zrkadlí sa ľudský svet – aj bolesť, aj smiech, aj hnev.
Nejde len písať pokuty či stáť pri páde,
ide mu o pravdu v každom jednom rozhodnutí v záplave klamstiev.

Deti ho zdravia s rešpektom i zvedavosťou,
dospelí často len vtedy, keď zúfalo volajú o pomoc.
A on príde – bez otázok, bez výhovoriek,
ako tichý strážca, čo chráni sny i každodenný pokoj.

Byť policajtom – to nie je len práca,
je to sľub, že budeš tam, keď ostatní cúvnu.
Tak vďaka ti, muž v modrom, za všetko nevidené,
za každé ráno, keď si sa vrátil domov živý – no unavený.