Báseň na Dušičky

Báseň na Dušičky

Báseň na Dušičky č. 1

Odišli zo sveta,
predsa chvíľu majú.
Zachýbajú.
Lovíme ich z mysli.
Prosíme,
nech zasvietia.

Sviec plamenné
stráž držia
pri piete.
Človečie srdcia
zmotané do siete
trpia.

Báseň na Dušičky č. 2

Zapaľme sviečku,
za tých, čo sú v nebíčku.
Spomeňme si v tejto chvíli,
na všetkých, čo s nami žili.

Báseň na Dušičky č. 3

V kalendári sviatok máme,
na zosnulých spomíname.
Na všetkých, čo s nami žili,
spomeňme si v tejto chvíli.
A za každú dušičku
zapaľme sviečku.

Báseň na Dušičky č. 4

Sledujem z okna, ako sa vonku stmieva,
a slzy v očiach potajomky skrývam.
V myšlienkach sa dnes vraciam v čase,
všetci moji blízki sú tu zase.

V izbe so mnou však nikto nie je,
s povzdychom sa prebúdzam zo sna dňa.
Nechám dve slzy stiecť po líčku,
a potom všetkým blízkym zapálim sviečku.

Potom k nebu na chvíľu zdvihnem zrak,
viem, že moji blízki dávajú na mňa pozor tak.
Spomínam denne, dnes však viac,
len pár slov chcela by som im znova riecť.

Zašepkám teda pár slov pre seba,
a pošlem vzdušný bozk do neba.
Potom svoje slzy skryjem pod viečka,
dlho sa dívam do plameňa sviečky.

Báseň na Dušičky č. 5

Ďakujeme za cestu,
ktorou ste s nami šli,
za ruky, ktoré
nám toľko pomáhali.

Ďakujeme za to,
že ste boli,
za každý deň,
ktorý ste s nami žili.

Báseň na Dušičky č. 6

Na cintorínoch svetiel tisíc,
v tichu sviečky jemne horia.
V srdciach šepot, v duši zázrak,
čo spája nebo s krehkou spomienkou a pokojom bez boja.

Spomienky chodia bosé v tráve,
dotýkajú sa lístia, kameňov.
Každá slza v plameni sa stratí,
no láska ostáva – bez tieňov.

Zapaľme svetlo pre tých drahých,
čo dávno prešli za obzor.
Nech v každej duši mier sa zjaví,
a ticho vraví: „Nie ste preč, len o kúsok ďalej.“

Báseň na Dušičky č. 7

Neslávim Halloween, ja si ctím len dušičky,
no viem, že dnes sú nadšené detičky.
V kostýmoch behajú, to ich veľmi baví,
stále viac ľudí ten sviatok slávi.

Vráťme sa však späť v čase,
pôvodne to vraj bol írsky sviatok zase.
Masky a kostýmy ľudia nosili,
aby zlé sily preč odohnali.

V noci sa vraj otvára brána,
kto masku nemá, neprežije rána.
Duchovia, príšery a noční besi,
malých i veľkých tej noci desia.

Ja si však masku nevezmem dneska,
nie som z USA, pochádzam z Česka.
Ja budem sláviť až v piatok sviatok,
keď v Čechách bude pamiatka zosnulých sviatok.

Báseň na Dušičky č. 8

Dnes sviečky ticho žiaria,
na hroboch spomienky spia.
Vetrík ich hladí po tvári,
dušičky v nebi strážia.

Za babku, dedka, kamarátov,
zapaľme svetielko malé,
nech v nebi vedia, že ich ľúbime,
aj keď sú od nás ďaleko stále.

Báseň na Dušičky č. 9

Dnes vietor ticho šepká v poli,
strom striasa lístok – smútok, no i pokoj v ňom bolí.
V kalendári sviatok svieti,
spomíname, malí, veľkí, deti.

Na babku, dedka, mamu, otca,
čo odišli – no srdce klopká.
V našich snoch sa niekedy zjavia,
v úsmeve vetra, čo lístie rozhádže zľava.

Zapaľme sviečku, nech sa ligoce,
ako hviezdička v noci na nebi.
Pošlime k nim myšlienku milú,
nech vedia, že sú s nami chvíľu.

Aj keď ich ruky už nehrejú,
a hlasy dávno ticho znejú,
v našom vnútri stále žijú,
v piesni, čo vietor nosí po raji.

Na cintoríne svetiel tisíce,
svietia ticho – ako hviezdice.
Každá sviečka lásku skrýva,
čo nikdy nezhasína, len sa sníva.