Babia dolinka – povesť

Babia dolinka – povesť

Naši prapredkovia verili, že všetko na zemi riadi múdra a rozvážna vládkyňa, ktorej dali celkom obyčajné meno – Baba. Na mnohých miestach Tatier sú podľa nej pomenované vrchy. V nich vraj Baba nachádzala útočisko na svojich dlhých pochôdzkach.

Mala toho, chuderka, dosť. Vládla všetkým vetrom, fujaviciam, krupobitiam, dažďom, bleskom i hromom, riekam i potokom, dozrela na striedanie zimy s jarou a leta s jeseňou, beda nad úrodou i statkom.

Zakopanskí gorali pomenovali podľa nej skalu nad svojimi domami. Oravci zas verili, že vládkyňa sídli v najvyššom vrchu, nazvali ho Babou horou.
V Liptovských Tatrách nájdeme vrch Babky.

Ždiarčania zas naskrze vedeli, že sa Baba zdržiava v dolinke pod Bujacím vrchom, a dali jej meno Babia dolinka. Tam vraj stojí zámok na kuracej nôžke, odkiaľ Baba riadi počasie v celých Tatrách.

Neveríte?

Nuž, keby ste bývali v Ždiari, vedeli by ste, že keď sa ráno nad Babiou dolinkou zjaví mrak, celý deň prší. Ešte ani raz sa nestalo ináč. Akoby aj mohlo, keď Baba prebýva vo svojom zámku dodnes!

To iba my ju nevidíme.

Z knihy Zlato pod Kriváňom.

Autor: Anton Marec. Tatranské ľudové povesti.