Ak hlavu nestratíš, keď svet ťa viní
z paniky, v ktorej ide o hlavy,
ak veríš sebe, keď neveria ti
iní,
no berieš ohľad na ich obavy,
ak čakať vieš, hoc čakanie ťa nudí,
a na lož vravieť pravdu od srdca,
ak povznesieš sa
nad nenávisť ľudí,
bez blahosklonnej pózy mudrca,
ak snívať vieš, no nepoddáš sa sneniu,
ak myslieť vieš, no nepýšiš sa
tým,
ak čelo nastavíš sláve, poníženiu
ako nástrahám môžbyť rovnakým,
ak svoju pravdu vyloženú krivo,
vypočuť
vládzeš s chladným pokojom,
ak trosky diela, čo ťa stálo život,
vieš stavať znova tupým nástrojom,
ak všetko staviť vieš na
jednu kartu
a nezúfaš si nad hrou prehratou,
ak znova sa vieš vrátiť k bodu štartu
a neukážeš ľútosť nad stratou,
ak
ovládaš si srdce, nervy, žily,
keď ostala ti už len vôľa žiť
a hoci ti už dávno doslúžili,
musia sa tvojej vôli
podriadiť,
ak z boja s luzou vyjdeš ako víťaz,
ak z priazne mocných nemáš dilemu,
ak zloduch ani priateľ nezraní ťa,
ak rád
pomôžeš, no nie každému,
ak zmeniť vieš tvrdú minútu času
jak závodník na sekúnd šesťdesiat,
Tvoj bude svet, poťažkáš
jeho krásu,
a čo je viac, potom syn môj, si muž!
(preložila Soňa Čechová)