Básne o sopkách

Básne o sopkách

Sopka

1, Sopka po rokoch ožíva,
prebúdza sa a zemetrasenie všade sa ozýva.
Vybuchne a kamene chŕli,
ľudia sa boja rýchlo chcú byť v cieli.
Utiecť čo najďalej z tohto pekla,
i keď nohy nestačia o život bežia.

2, Začína bombardovanie kamienkami malými,
no tie sa pominú a nahradia veľkými.
Ľudia sa boja a ozýva sa plač,
je to normálne keďže máme srdce ktoré vie milovať.
Každý sa bojí o rodinu a deti,
žeravá láva zo sopky sa valí.

3, Pridajú v behu chcú opustiť mesto,
už je to nemožné zažívajú peklo.
Upálené duše ktoré bolesťou kričali,
rozbité sklá ktoré dlho v ušiach rinčali.
Láva ničí všetko čo príde do cesty,
berie život za životom bez ohľadu na deti.

4, Všetci sa ocitli v beznádeji a nechcú umrieť,
no iný výber nie je tu bo sopka začína šalieť.
Veľký ničiteľ dlho spal,
zobral zo sebou masy ľudí i skál.
Nezachránil sa nik a telá posiate popolom nehybne ležali,
odišli navždy i keď o život bežali.

Sopka

Sedím a čumím
ako sopka vybuchuje
a ničí nám domovy

Počúvam výbuchy
a sopka len tak dymí
prečo ja nemám potuchy

Popol dýchacie cesty upcháva
skaza tečie
a všetko strháva

Táto kliatba či osud
v dejinách sa od nepamäti
od nepamäti stáva

Deň čierny ako noc
kto stvoril tú hrôzu
snáď len Boh má takú moc

Opúšťa ma nádej stále viac
zúfam
kvílim
kričím o pomoc

Do postele si líham
no so slzami v očiach
zbohom svetu dávam

Zmierený s osudom
pochovaný lávou
do neba odkráčam