1, Sopka po rokoch ožíva,
prebúdza sa a zemetrasenie všade sa ozýva.
Vybuchne a
kamene chŕli,
ľudia sa boja rýchlo chcú byť v cieli.
Utiecť čo najďalej z tohto pekla,
i keď nohy nestačia o život
bežia.
2, Začína bombardovanie kamienkami malými,
no tie sa pominú a nahradia veľkými.
Ľudia sa boja a ozýva sa plač,
je to
normálne keďže máme srdce ktoré vie milovať.
Každý sa bojí o rodinu a deti,
žeravá láva zo sopky sa valí.
3, Pridajú v behu
chcú opustiť mesto,
už je to nemožné zažívajú peklo.
Upálené duše ktoré bolesťou kričali,
rozbité sklá ktoré dlho v ušiach
rinčali.
Láva ničí všetko čo príde do cesty,
berie život za životom bez ohľadu na deti.
4, Všetci sa ocitli v beznádeji a
nechcú umrieť,
no iný výber nie je tu bo sopka začína šalieť.
Veľký ničiteľ dlho spal,
zobral zo sebou masy ľudí i
skál.
Nezachránil sa nik a telá posiate popolom nehybne ležali,
odišli navždy i keď o život
bežali.
Sedím a čumím
ako sopka vybuchuje
a ničí nám domovy
Počúvam výbuchy
a sopka len
tak dymí
prečo ja nemám potuchy
Popol dýchacie cesty upcháva
skaza tečie
a všetko strháva
Táto kliatba či osud
v
dejinách sa od nepamäti
od nepamäti stáva
Deň čierny ako noc
kto stvoril tú hrôzu
snáď len Boh má takú moc
Opúšťa
ma nádej stále viac
zúfam
kvílim
kričím o pomoc
Do postele si líham
no so slzami v očiach
zbohom svetu
dávam
Zmierený s osudom
pochovaný lávou
do neba odkráčam