Drogy - všetko o drogách

Prírodné vedy » Biológia

Autor: tanya
Typ práce: Referát
Dátum: 18.02.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 264 slov
Počet zobrazení: 10 120
Tlačení: 484
Uložení: 467
Drogy - všetko od drogách

1 DROGY

„Užívanie drog plodí nízku sebaúctu
 a nízka sebaúcta podporuje ich užívanie.“  (Pavúk, 1997, s. 6).
 
  V posledných rokoch sa zmenila a mení štruktúra spoločnosti. Po otvorení svetu k nám začali prenikať aj také sociálne či asociálne javy, na ktoré sme neboli pripravení. Je nevyhnutné vytvoriť aj systém prevencie proti drogám, pretože sú pre mnohých veľkou neznámou. Systém prevencie by mal spočívať nie v bránení a represiách, ale v zrozumiteľnej informácií o tom, aká tá ktorá droga je, aké má účinky, čo človeka čaká keď ju bude konzumovať.
  Ak nebudeme mať dostatok inštitúcií, kde bude mládež tráviť voľný čas, ak sa nebudeme starať o nezamestnanú mládež, vznikne pole a veľká pravdepodobnosť, že ho zaplní droga. My ju nemáme právo zakazovať avšak právo, ba povinnosť informovať ho o následkoch, ak sa pre ňu dobrovoľne rozhodne. (Pavúk, 1997).

1.1  ZÁKLADNÉ POJMY

V nasledujúcej časti uvádzame vymedzenie základných pojmov podľa Pavúka (1997), ktoré sa týkajú drogovej problematiky. Drogy sú látky, ktoré nebezpečne pôsobia na psychický a/alebo fyzický stav človeka a môžu mať za následok menšiu alebo väčšiu závislosť. Fyzicky závislý potrebuje drogy nevyhnutne tak ako jedlo a pitie. Pri nedostatku pracuje telo nerovnomerne, s poruchami, prípadne reaguje kŕčom. Psychicky závislý sa pokúša za pomoci drogy vyrovnať svoju duševnú rovnováhu. Toxikománia je náruživosť až závislosť na jedovatých a omamných látkach. Tolerancia je jav, kedy si organizmus postupne zvyká na omamné látky a na dosiahnutie požadovaných účinkov je potrebné dávky neustále zvyšovať.
Abstinent je jedinec, ktorý si v živote nevpravil do organizmu žiadnym spôsobom drogu.
Konzument – po prvom vpravení drogy do organizmu sa človek stáva konzumentom.
Úzus predstavuje užitie alebo užívanie drog, ktoré je v súlade s oprávnenými záujmami jednotlivca a  spoločnosti.
Abúzus znamená zneužívanie alebo užívanie drogy, ktoré je v súlade s oprávnenými záujmami jednotlivca spoločnosti.

1.2  ROZDELENIE DROG, KLASIFIKÁCIA A ICH ÚČINKY

Je niekoľko možností klasifikácie drog podľa  Bjaka(1998):
 
Podľa spôsobu prípravy, respektíve spracovania ich delíme na:
-  prírodné,
-  syntetické.
-  Podľa tolerancie spoločnosťou ich delíme na:
-  legálne,
-  nelegálne.
 
Podľa fyziologických a mentálnych účinkov ich delíme na:
-  stimulanty,
-  depresanty,
-  halucinogény,
-  inhalanty,
-  iné.
Toto delenie vystihuje aj vlastnosti a účinky drog na organizmus.
 

1.2.1  STIMULANTY

Medzi stimulanty radíme:
-  kokaín, crack,
-  amfetamíny,
-  khak, diétne tabletky, nikotín, kofeín – rastlinné stimulanty .
 
  Užívaním týchto drog dochádza k povzbudeniu nervového systému, k zvýšeniu srdcového pulzu a krvného tlaku, k zvýšeniu energetického zásobenia svalov, k zníženiu pocitu hladu.
  Predávkovanie týmto typom drogy môže spôsobiť srdcový infarkt alebo mozgovú porážku. Stimulanty vyvolávajú mentálne defekty ako pocity dôvernosti, ľahkého vyjadrovania sa, vzrušenia a eufórie. Väčšie množstvá spôsobujú pocity úzkosti, paranoje a duševného zmätku.
1.2.1.1  KOKAÍN
  Získava sa z koky, ktorá rastie v Južnej Amerike. Užíva sa šnupaním, injekčne a fajčením. Pre účely fajčenia sa upravuje na tzv. voľnú bázu, ktorá má názov crack.
  Účinky tejto drogy sú pocity eufórie, dôvernosti, pohody, zvýšený výkon. Ústup účinkov je veľmi prudký, po vytratení účinkov kokaínu sú stavy depresie, ktoré môžu trvať až niekoľko týždňov.
 
1.2.1.2  AMFETAMÍNY
Syntetické drogy, ktorých účinky sú podobné kokaínu, ale dlhšie trvajúce.
Existuje niekoľko odlišných tipov amfetamínov – amfetamín, metamfetamín, dextroamfetamín, dextrometamfetamín.
Aplikujú sa orálne, šnupaním a fajčením. Objavujú sa vo forme tabletiek, kapsúl a bieleho prášku.
 
1.2.1.3  RASTLINNÉ STIMULANTY
Khak, betel, yohimbin užívané najčastejšie v Afrike, u nás veľmi zriedkavo.Nikotín a kofeín, hoci sa jedná o drogy s ich návykovými účinkami, boli spoločnosťou akceptované a nie sú sledované ako drogy, napriek tomu, že škody  spôsobené ni-
kotínom sú obrovské.
 

1.2.2  DEPRESANTY

Poznáme tri hlavné kategórie:
 
-  opiáty – ópium, heroín, kodeín, morfín ,
-  sedatíva hypnotika – barbituráty, benzodiazepany ,
-  alkohol – pivo, víno, destiláty.
 
  Malé dávky spôsobujú zníženie srdcového tepu, dýchania, svalovej koordinácie, potlačenie zmyslov. Hlavne opiáty môžu vyvolať pocit  zdesenia, zvracania a sexuálnej neschopnosti. Duševné efekty malých dávok môžu byť povzbudzujúce vo väčšine prípadov spôsobujú otupenie mysle, malátnosť. Sú možné prípady eufórie a pocity pohody. 
 
1.2.2.1  OPIÁTY A OPIOIDY
Patria do skupiny najstarších a najlepšie dokumentovaných drog. K opiátom patrí ópium, kodeín, morfín, heroín,.....
Ópium je mliečna tekutina získaná z nezrelých makovíc. V ópiu je cez 25 alkaloidov a z nich sú dva významné, a to morfín a kodeín.
Kodeín je používaný na výrobu liekov a je najviac zneužívaná predpisovaná droga, ktorá v kombinácií s liekmi na spanie má účinky ako pri heroíne.
Heroín je biely až hnedý prášok,  získaný zo surového ópia. Užíva sa najčastejšie intravenózne. Potláča bolesť, spomaľuje činnosť nervovej sústavy, silná psychická a fyzická závislosť. Pri predávkovaní spôsobuje ochromenie dýchania a zástavu srdca.
Morfín aplikuje sa orálne alebo infekčne, v súčasnej dobe sa využíva na potláčanie bolesti.
Metadon je dlho účinkujúci opioid, aplikuje sa orálne, vyvoláva pocity depresie a potláča bolesť, redukuje túžbu po droge, blokuje abstinenčné príznaky až na 72 hodín. Je to jediný legálny opioid používaný na liečby heroínového návyku. Aj metadon je návykový, jeho dávkovanie musí byť kontrolované.
 Opioidy – syntetické opiáty – metadon, propoxylen, fentanyl, meperidin a iné.
 
  Predávkovanie opiátmi nastáva, keď veľké množstvo drogy je dodané do mozgu, čím sa zrúti nervový systém. Klesá krvný tlak, srdce bije slabo,  nastáva zástava krvného obehu, pacient upadá do bezvedomia a nastáva kóma.
1.2.2.2  SEDATÍVA – HYPNOTIKÁ
Účinky sedatív sú podobné účinkom alkoholu. Rozdiel je len v tom, že sedatíva prichádzajú do mozgu v oveľa väčšej koncentrácií ako alkohol.
Patria tu:
-  barbituráty – Secobarbital, Pentobarbital, Thiopental a iné,
-  benzodiazepany – Diazepam, Oxazepam a iné,
-  nebarbiturátové sedatíva – Meprobamat a iné.
 
  Sedatíva pôsobia utišujúco, vyvolávajú spánok, kontrolujú úzkosť, spôsobujú uvoľnenie, znižujú vnímanie vonkajších efektov, redukujú svalovú koordináciu a obratnosť. Ich účinky závisia od toho, na ktoré mozgové centrum pôsobia.
  Dlhodobé užívanie barbiturátov vedie k zmene osobností, k náladovosti, depresiám a rozvrátenosti.
1.2.2.3  ALKOHOL
Najväčšie riziká užívania alkoholu podľa Nešpora (1992):
-  častejšie úrazy, pády, popáleniny,
-  z telesných ochorení – ochorenia pečene, tráviaceho systému, vysoký krvný tlak, zhoršuje priebeh iných ochorení – napríklad cukrovky,
-  z duševných ochorení – delírium tremens, zmeny povahy u človeka, alkoholová epilepsia,
-  pri konzumácií destilátov hrozí riziko otravy alkoholom .
 

1.2.3  HALUCINOGÉNY

Táto skupina pôsobí ako depresanty, aj ako stimulanty, ale čo je dôležité, skresľujú vnímanie sveta a vytvárajú nereálny obraz skutočnosti.
Rozdelenie halucinogénov:
-  indolové (LSD, Ibogain, Harmalin),
-  fenylalkylaminové (MDA, MDMA, MDE, 2CD),
-  anticholinetiká (Atropin, Benzotropin),
-  iné (PCP, Kekamin),
-  kanabinoly (marihuana, hašiš).
 
  Všetky halucinogény sa vyrábajú nelegálne a nemajú legálne využitie. Účinky nie sú na báze vedeckých poznatkov, ale skúseností podaných narkomanmi. Účinky halucinogénov sú zvýšenie tepu, krvného tlaku, zvýšené potenie a citlivosť, poruchy videnia a zvukového vnemu. Ovplyvňujú centrum pamäti, odhadu a uvažovania.
1.2.3.1  INDOLOVÉ HALUCINOGÉNY
LSD – bolo vyvinuté ako liek na terapiu mentálnych chorôb, no v 70-tych rokoch bol výskum zastavený, pre jeho účinky. Účinky LSD na organizmus sú – zvýšenie srdcového tepu a krvného tlaku, zvýšenie telesnej teploty, potenie, deformácia vnemov, ospalosť, odosobnenie, náladovosť, strata súdnosti, poškodenie sebaochrany.
V súčasnosti je na trhu nová verzia LSD 49. Je oveľa účinnejšia, hlavne má silnejšie vizuálne efekty a má prezývku „ilúzia“.
1.2.3.2  FENYLALKYLAMÍNOVÉ HALUCINOGÉNY
Mescalín – získava sa z kaktusu peyotu v južnom Mexiku, má halucinogénne účinky.
MDMA – syntetická droga so stimulačnými účinkami.
Extasy – 3,4 metylendioxymetamfetamín sa aplikuje injekčne alebo prehltnutím. Predáva sa vo forme tabliet a kapsulí.
1.2.3.3  INÉ HALUCINOGÉNY
PCP – fencyklidín, ktorý má veľké množstvo rozličných názvov, napr. anjelský prach, KJ, Sherman, ozón a iné. PCP bolo vyvinuté ako anestetikum, no pre svoje toxické vedľajšie účinky sa používa len vo veterinárskej praxi.
 
1.2.3.4  KANABINOLY
Marihuana – získava sa z rastliny Cannabis Sativa – konope. Najčastejší spôsob užívania fajčením, použitím častí rastlín – listov, kvetov, dokonca stebiel v jedlách alebo nápojoch. Lepkavá živica sa môže zhromažďovať a následne lisovať do tehličiek. Takto koncentrovaná forma sa nazýva hašiš. Hašiš sa užíva fajčením v špeciálnych fajkách alebo hašišový olej sa môže inhalovať, dávať do jedál.
  Účinky závisia od nálady a iných okolností. Po 20 minútach po aplikácií sa dostavia sedatívne účinky, pri ktorých je užívateľ mentálne oddelený od okolia. Znižuje sa koncentrácia, zvyšuje ospanlivosť, pri silnejších dávkach má halucinogénne účinky, porušenie predstavy o čase, farbách a zraku. Najťažšie sú pocity vizuálnych preludov. Veľké množstvá marihuany spôsobujú reakcie úzkosti, paranoju. Chronicky užívateľ je apatický so sklonmi ignorovať životné problémy.

1.2.4  INHALANTY

Sú zneužívané pre ich otupujúce účinky, ktoré vo vysokých dávkach majú aj halucinogénne účinky.
Rozoznávame tri hlavné skupiny inhalantov:
 
-  organické rozpúšťadlá (toluén, hexan, éter),
-  prchavé nitráty (amylnitrát, butylnitrát),
-  oxid dusný.
 
Legálne sa tieto látky využívajú v chemických laboratóriách, pri výrobe farieb až po izbové osviežovače alebo anestetiká.
Inhalanty sú absorbované cez pľúca do krvného obehu a rýchlo unášané do mozgu. Účinky sú prakticky okamžité – do 10 sekúnd, môžu trvať až jednu hodinu. Po použití sa dostavujú závrate, omámenosť, splývavá reč. Veľké dávky môžu spôsobiť halucinácie až delírium. Dlhodobé užívanie vedie k trvalému poškodeniu dýchacích ciest, pľúc, poškodeniu kostnej drene, pečene, obličiek a mozgu.
  Inhalanty boli najviac rozšírené pred rokom 1989, keď bolo takmer nemožné dostať sa k iným drogám. Nie sú nelegálne, ich obchodné balenie nie je nápadné a účinok prichádza takmer okamžite. Sú rozšírené hlavne u mladšej generácie.  
 

1.2.5  INÉ DROGY

Do tejto skupiny zaraďujeme substancie, ktoré sa používajú z túžby po lepších a rýchlejšie získaných športových výsledkoch, z túžby po lepšej stavbe tela.
  Tieto substancie sa nazývajú anabolické steroidy. Sú to prírodné alebo syntetické látky chemicky a farmakologicky príbuzné testosterónu.
Anabolické steroidy urýchľujú rast tkanív – svaly, kosti, krvné bunky. Okrem pozitívnych účinkov majú aj negatívne účinky ako vznik patologických buniek, impotencia, bolesti žalúdka, pečene, hlavy, zvýšené riziko vývoja cukrovky. Z účinkov na psychiku je typický vzrast agresivity, maniacke symptómy, prejavujú sa stavy paranoidnej schizofrénie. Tieto účinky môžu viesť k agresivite voči iným osobám alebo k pokusom o samovraždu.
 

3  ZÁKLADNÉ FAKTORY VZNIKU DROGOVEJ ZÁVISLOSTI

V nasledujúcej kapitole uvádzame najčastejšie príčiny a dôvody prečo mladí ľudia siahajú po drogách, čo „získavajú “ ich užívaním, ale aj vykreslenie zmien v správaní a konaní práve pod vplyvom  užívania drog. 
 

3.1 PREČO MLADÝ ČLOVEK SIAHA PO DROGE

Najčastejšie dôvody prečo mladí ľudia siahajú po droge podľa Pavúka (1997). Nezrelosť s nevybudovanými psychosociálnymi štandardmi a objavovanie sveta mimo rodiny je vhodnou pôdou na neprimerané nasycovanie potrieb a hľadanie identity. V tomto období v orientácii na drogu pomáhajú:
 
Problémy vekového obdobia:
-  neschopnosť potlačiť aktuálnu žiadostivosť,
-  neschopnosť riešiť svoje problémy,
-  nanútený životný štýl,
-  vynútená profesionalizácia .
 
Individuálna motivácia  k drogám:
-  neujasnený zmysel života,
-  zvedavosť a túžba spoznávať,
-  pátranie po absolútnych pravdách,
-  túžba po spravodlivosti a slobode.
 
Sociálna motivácia k droge:
-  transkulturálne vplyvy, politická situácia, orientácia na vzory, náboženské vplyvy – najmä niektoré sekty,
-  generačná neskúsenosť s drogami.
 
Ako vidieť, deti a mládež sú uspôsobené bio-psychosociálne drogu prijať a tolerovať. Droga ponúka výnimočný zážitok výrazne pozitívny a odlišný od reality.
 
Droga sprostredkuje:
 
-  konflikt medzi negatívnymi informáciami o drogách od dospelých a reálnym zážitkom z jej účinku,
-  spoznanie kvalitatívne odlišného zážitku s drogou a uvedomenie si, že tento zážitok nemožno docieliť bez drogy,
-  prijatie za člena „party“ je výnimočný rituál zvýrazňujúci osobitné postavenie individuality,
-  drogou sprostredkované vnímanie umožňuje rozvíjanie vlastných fantazijných okruhov až do obludných rozmerov, čím sa neúmerne potvrdzuje pocit vlastnej výnimočnosti,
-  obradný systém drogového správania potláča veľmi úspešne nudu, pomáha k únikom z reality a má protistresové účinky,
-  droga je významnou náhradou za pohybovú aktivitu.
 

3.2 ZMENY AKTIVÍT A ZVYKOV

Drogy často krát zmenia najzákladnejšie aktivity detí – spánok, stravovanie, obliekanie, vyjadrovanie sa. Čudné správanie si ľahšie možno všimnúť v škole alebo v zamestnaní. Z uvedených príznakov sa prejavujú len niektoré , no na základe viacerých príznakov, viacerých zmien v správaní a konaní môžeme včas reagovať a pomôcť. Výhodou pedagógov je, že vďaka skúsenostiam, vedomostiam sú aj dobrými pozorovateľmi a mnoho krát skôr postrehnú zmenu na správaní študentov ako ich vlastní rodičia.   
 
Nevysvetlené absencie:
-  dieťa chodí domov častejšie neskoro,
-  nerešpektuje zákazy vychádzok,
-  zostáva vonku dlhšie aj cez noc,
-  na dlhší čas sa utiahne do svojej izby.
 
Domáce povinnosti:
-  dieťa nepomáha pri domácich prácach,
-  zabúda alebo odmieta zúčastňovať sa rodinných akcií,
-  neupratuje si izbu,
-  už si nepotrpí na systém a poriadok.
 
Kamarátstvo – kontakty, popularita:
-  často podniká krátke výlety s kamarátmi,
-  odmieta predstaviť kamarátov rodičom,
-  kamarátov nepozýva dnu,
-  máva čudné telefonáty, v neobvyklom čase,
-  stáva sa odrazu obľúbeným,
-  prejavuje náhlu sexuálnu aktivitu,
-  stáva sa promiskuitným,
-  dostáva od kamarátov dary.
 
Stravovacie návyky:
-  rastie chuť do jedla,
-  náhle stráca chuť do jedla.
-  Zmeny v návykoch na spánok:
-  nepravidelný návyk na spánok,
-  dieťa prespí väčšinu dňa, ale v noci je hore.
 
Krádeže, ukrývanie:
-  dieťa kradne doma, v škole,
-  ukradnuté veci predáva,
-  ustavične ukrýva veci,
-  ukrýva drogy, alkohol, cigarety,
-  z domu sa strácajú lieky alebo alkohol,
-  požičiava veci kamarátom.
 
Reč:
-  veľmi  nadáva,
-  má kamarátov, ktorí sa nepekne vyjadrujú,
-  vyjadruje sa v slangu a žargónom toxikomanov.
 
 
Izba dieťaťa:
-  v izbe je chladno,
-  časté vetranie, používanie osviežovačov vzduchu, voňaviek,
-  nevpúšťa do izby rodičov,
-  má miesto – vec, ktorú nesmie nikto prehľadávať.
 
Problémy v škole:
-  nepripravenosť, zhoršený prospech,
-  klesá motivácia k škole,
-  má problémy s disciplínou,
-  prestáva rešpektovať rodičov, učiteľov, pravidlá a predpisy,
-  pre neprospech odchádza zo školy,
-  je vylúčený zo školy.
 
Pre tých, ktorí majú vo svojom okolí nie síce závislých ale ohrozených mladých
ľudí, hlavne na sídliskách vo väčších mestách, platí, že majú varovať svoje deti pred experimentovaním s neznámymi látkami a s drogami. Nemôžu totiž pri skúšaní vedieť, o čo ide a ak natrafia na tvrdú drogu, môže sa stať, že už nikdy nebudú schopní viesť normálny život ako ich rovesníci.
  „Platí  totiž pravidlo, že v živote sú veci, ktoré nemožno nikdy skúšať!“
(Pavúk, 1997, s. 54).

4  STRATÉGIA  A PRÍSTUPY V PREVENCII

  V tejto časti uvádzame teoretické východiska ohľadom prevencie  a strategických prístupov v programoch drogovej prevencie.
 

4.1 STRATÉGIE  POSOBENIA V PREVENCII

  Sú rôzne delenia stratégie prevencie od rôznych autorov, my uvádzame delenie čerpané z práce Oľšavskej (2002). Uvedené stratégie sú spracované podľa metodiky Kozlíkovej. 
 
Stratégia šírenia informácií – umožňuje odovzdávať vedomosti o užívaní, zneužívaní a závislosti od alkoholu, tabaku, a iných drog. Učiteľ informuje o účinku drog na jednotlivca, rodinu, rovesnícku skupinu a ich negatívnom dopade na fungovanie spoločnosti.
 
Stratégia účinného vzdelávania v prevencii – cieľom tejto stratégie je ovplyvniť kritické zručnosti v odmietaní. Ovplyvňuje kritickú analýzu a syntézu pri spracovaní vlastného konania, korekciu vlastných reakcií.
 
 
Stratégie využívania alternatív – ide o aktivity, ktoré ponúkajú alternatívy nežiaduceho správania a vyhovujú potrebám detí a mládeže.
 
Stratégia ovplyvňovania komunity – poukazuje na schopnosť komunity-triedy poskytnúť službu jednotlivcom v prevencii a terapii zneužívania drog. Účelné budovanie zdravých komunít podporuje voľbu a tvorbu zdravého životného štýlu.
 
Stratégia enviromentálneho prístupu – obsahuje všeobecne platné normy a zákony, ktoré súvisia s možnosťami zamedzenia prístupu k droge ( tu môžeme zahrnúť aj štátnu protidrogovú politiku ).
 
Stratégia identifikácie problému a pacienta – ovplyvňuje poradenstvo tých mladých ľudí, ktorí neprimerane veku užívajú alkohol, tabak a iné drogy.
 
Oľšavská (2002) uvádza účinnú prevenciu podľa Nešpora, ktorá má ovplyvniť  správanie zamerané na podporu zdravia. Jeho prehľad stratégií prevencie škôd spôsobených návykovými látkami a ich efektívnosť je uvedená v nasledujúcej tabuľke :
 

 
 STRATÉGIE

 
ÚČINNOSŤ

Zastrašovanie

  neúčinné

citové aspekty

  neúčinné

len informácie

  neúčinné

prevencia založená na celospoločenskom nasadení, t.j.spolupráca rôznych
zložiek spoločnosti

 
 
  účinné

ponúkanie lepších možností ako užívanie alkoholu a iných drog

účinné v skupinách so zvýšeným rizikom

aktívna účasť vopred pripravených rovesníkov-peer program

účinné v skupinách so stredným rizikom

znižovanie dostupnosti návykových látok

účinné, ak je sprevádzané znižovaním dopytu

liečba alebo miernenie následkov

účinné, hlavne ak sú poskytnuté včas

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 




Výstižnejšie sú stratégie ,ktoré uvádza Oľšavská (2002), podľa Novotného, ktoré zachytávajú aj angažovanosť jednotlivých objektov a kontinuálnosť ako nevyhnutnú podmienku úspešnej – účinnej prevencie.
 
NEÚČINNÉ  STRATÉGIE :
-  jednoduchá informácia,
-  odstrašovanie, ponuka negatívnych vzorov, ukazovanie vyliečených,
-  akákoľvek direktivita v protidrogových aktivitách,
-  bezkontinuitné aktivity.
 
MENEJ ÚČINNÉ STRATÉGIE :
-  spoľahnutie sa na prevenciu v rodine,
-  organizovanie efektívneho využitia voľného času,
-  spolupráca iných zložiek so školou
 
ÚČINNÉ STRATÉGIE :
-  preventívne programy, nie plán akcií, ale kontinuita aktivít na škole,
-  zapojenie žiakov s ich súhlasom do preventívnych aktivít,
-  permanentný informačný systém o každej zmýšľanej aktivite,
-  sústavné zavádzanie nových stratégií a permanentný tréning v rekonštrukcii správania, zameraný na strategický cieľ a ovplyvňujúci pozitívne správanie,
-  poskytovanie dostupných a nepretržitých poradenských služieb rovesníkov ohrozeným žiakom,
-  postupné zapájanie rodičov do mimoškolských aktivít,
-  delenie primeranej zodpovednosti všetkým cieľovým skupinám.
 
  Na základe vyššie uvedených návrhov odborníkov na účinnosť stratégií univerzálnej prevencie môžeme konštatovať, že úspech podmieňujú dve hlavné stratégie:
 
-  celospoločenské nasadenie – zainteresovanosť,
-  dlhodobé preventívne programy.
 
  Výraz dlhodobé preventívne programy chápeme ako zakomponovanosť do širšieho rámca výchovy k zdraviu, zdravému životnému štýlu, obsahujúcu nielen kognitívny aspekt. Kognitívne aspekty totiž samé osebe nevyvolávajú zmeny v správaní. Oľšavská uvádza (2002)  podľa Ondrajkoviča , že efektívnejšie sú programy, v ktorých sa akceptujú princípy :
 
-  časová a problémová následnosť a postupnosť,
-  plánovitosť a systémovosť,
-  všeobecnosť a súhrnnosť,
-  odborná a ľudská kompetencia učiteľa.

4.2  PRÍSTUPY V PROGRAMOCH DROGOVEJ PREVENCIE

Oľšavská (2002) uvádza 3 kategórie prístupov v stratégii prevencie v posledných dvoch desaťročiach podľa Ondrejkoviča :
 
  1.Informačno-deseminačné prístupy tlmočia údaje o drogách vrátane ich škodlivých účinkov. Do tejto kategórie patria informácie vzbudzujúce starch, moralizovanie a podávanie objektívnych informácií.
Tento prístup sa ukázal ako neefektívny. Emocionálny náboj si starch udrží len krátky čas a potom prevládne pocit, že mne sa to nemôže stať.
 
  2. Efektívne vzdelávanie sa zameriava na interpersonálne kompetencie a enviromentálnu reaktívnosť, na emocionálne, sociálne a kognitívne potreby u detí.Pri práci s vybranými skupinami rizikovej mládeže sa používajú metódy a techniky sociálno-psychologické, sebapoznávania, interakčných vzťahov a primeranej komunikácie.
  
  3. Rozvoj sociálnych kompetencií prostredníctvom nácviku zručností znamená, že u účastníkov sa vytvára povedomie o rôznych sociálnych vplyvoch vedúcich k užívaniu drog spolu so špecifickými zručnosťami odolávania na  účinné zvládanie týchto negatívnych vplyvov. Žiaci sú trénovaní k tomu, aby vedeli reagovať v rizikových situáciách technikami odmietnutia. Osvojovanie zručnosti sa realizuje modelovaním, nácvikom,posilňovaním.
Oľšavská (2002)ďalej uvádza päť typov preventívnych programov podľa  Toblerovej :
 
1)  programy zamerané iba na poskytovanie poznatkov a informácií o drogách s využitím zastrašovacej techniky,
 
2)  programy zamerané iba efektívne, emocionálne na osobný a sociálny rast rozvíjaním sebaúcty,
 
 
3)  rovesnícke programy založené na nácvik interpersonálnych rezistenčných zručností a sociálnych zručností zvládania záťaže,
 
4)  programy kombinujúce prvok poznania a emócií, zamerané na zmenu postoja a hodnôt ako predpokladov zmeny správania, na informácie a rozhodovanie spôsobilosti,
 
 
5)  alternatívne programy poskytujúce pozitívne alternatívne aktivity pre mládež. 
 
  Z Toblerovej analýzy výsledkov 143 programov venovaných drogovej prevencii vyplynulo najvyššie hodnotenie efektivity pre rovesnícke programy, ak cieľovými skupinami bola normálna populácia detí školského veku. Zdravý spôsob života, život bez alkoholu, drog a cigariet by mal byť realizovaný učiteľmi a žiakmi v komunitách, pričom umožňuje aj zapojenie rodičov.
Drogy a ich užívanie sa stali súčasťou  života našej spoločnosti. Musíme sa naučiť žiť v prodrogovo orientovanej societe,naučiť sa zaobchádzať s drogou tak, aby sa minimalizovali riziká vzniku a vývoja drogovej závislosti.

Cieľom univerzálnej prevencie podľa Oľšavskej (2002) je : 
-  vytvárať podmienky na formovanie vlastného postoja a vzťahu k drogám,
-  zdôrazňovať osobnú zodpovednosť jednotlivca pri rozhodovaní,
-  rozvíjať sociálne zručnosti umožňujúce mladému človeku nepodliehať sociálnym tlakom , hlavne skupiny, partie
-  pomáhať formovať postoje a správanie, ktoré umožňuje prežiť život plnohodnot-
ne, zdravo, tvorivo

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu