Alergie

Stúpa počet alergií?
Často sa hovorí, že počet a rozmanitosť alergií stúpa. Podľa jedného odhadu počet postihnutých sa zvyšuje asi o 5% každý rok. Skutočne, zdá sa, že niektorí ľudia pri modernom spôsobe života trpia a sú alergickí na mnohé látky vo svojom okolí. Vo Veľkej Británii, kde sa odhaduje, že najmenej 40% obyvateľstva prekoná alergickú reakciu aspoň raz vo svojom živote, britská vláda nedávno vydala pokyny na používanie inhalátorov v školách, aby sa predišlo vzniku alergií už u detí.

Aj keď vezmeme do úvahy, že pravdepodobne časť zvýšeného počtu postihnutých alergiou je odrazom lepšieho diagnostikovania a chápania alergického ochorenia, pomer bude výsledkom reálneho zvýšenia počtu pacientov s alergickými ťažkosťami. Ponúka sa niekoľko vysvetlení na objasnenie tohto zistenia.

Jedno z vysvetlení zvýš. počtu alergie na potraviny uvádza, že deti sú vystavené rozmanitejším druhom potravín v mladšom veku. Preto sa môžu stať precitlivené na mnohé potraviny skôr, ako sa plne vyvinul ich vlastný imunitný systém. Zvýšený počet ľudí alergických na orechy, najmä na arašidy, je možno dôsledkom toho, že sa deti dostali k tomuto jedlu priskoro. Odporúča sa pokúsiť o neskorší príjem takých potravín, ako sú vajcia alebo pšenica, aby sa zmiernili symptómy a zabránilo sa prípadnému vzniku alergie na ne. Takisto sa predpokladá, že obrovské množstvo prísad pridávaných do pokrmov (je ich asi 3500) možno prispieva k zvýš. počtu alergií na potraviny, hoci zatiaľ máme málo dôkazov na podporenie tohto tvrdenia. V priemere jedna osoba skonzumuje za rok 4,5 kilogramu potravinárskych prísad, čo je desať ráz viac, než pred 30 rokmi.

Kontakt v životnom prostredí so širokou paletou chemikálií – a medzi nimi aj umelých – zrejme tiež zohráva úlohu pri zvyšovaní počtu ľudí, ktorí dostanú alergiu. Máme čoraz presvedčivejšie dôkazy o tom, že stúpajúci výskyt astmy je dôsledkom väčšieho znečistenia ovzdušia, najmä vo veľkých mestách. Znečistenie pochádza z dvoch hlavných zdrojov: exhaláty motorových vozidiel a priemyselné emisie. Potvrdilo sa, že oxid dusičitý z výfukových plynov áut spolu s ozónom zo slnečného žiarenia poškodzujú výstelku pľúc. Povrch dýchacích ciest v normálnych, zdravých pľúcach lemujú riasinkové bunky (bunky s drobnými chĺpkovitými výstupkami).Tieto bunky unášajú častice a hlien v pľúcach späť do dýchacích trubíc a udržiavajú povrch pľúc čistý. Oxidy dusíka, aj v celkom malých koncentráciach, narúšajú činnosť riasinkových buniek, takže nefungujú tak účinne. Všetky alergény z ovzdušia, ako sú zrnká peľu, ktoré sa dostanú do pľúc, sa teda s menšou pravdepodobnosťou vypudia. Dotýkajú sa výstelky pľúc dlhšie, a tak je väčšia pravdepodobnosť, že vyvolajú alergickú odpoveď. Znamená to, že znečisťujúce látky zrejme nie sú samy osebe alergénmi, ale vytvárajú podmienky na stimulovanie záchvatu.
Veľmi nízke koncetrácie ozónu spolu s peľom v ovzduší môžu vyvolať záchvat astmy, hoci nie je pravdepodobné, že by sa tak stalo za prítomnosti iba jedného z nich v malom množstve. Vychádza to tak, že pri vzniku alergickej odpovede spolupôsobia oba tieto faktory.

Nedávno sa zaviedlo očkovanie proti čiernemu kašľu pri stúpajúcom počte atopických alergií, ekzému, astmy a sennej nádchy. V klinickej štúdií za účasti 2000 pacientov narodených v rokoch 1975 až 1984, ktorá sa ukutočnila v Churchillovej nemocnici v Oxforde, sa zistilo, že deti očkované proti čiernemu kašľu sú neskôr o 50% náchylnejšie na ekzém, sennú nádchu a astmu. V istej štúdii sa potvrdilo, že podávanie širokospektrálnych antibiotík bábätkám zvyšuje u väčších detí riziko alergického ochorenia trikrát. Neskôr sa vysledovalo, že anamnéza alergie u matky je dôležitý faktor. Predpokladá sa, že očkovanie proti čiernemu kašľu vyvoláva neprimerane silnú imunitnú odpoveď na alergény, kým širokospektrálne antibiotiká, ktoré ničia rôzne druhy baktérií, môžu poškodiť vývin imunitného systému malého dieťaťa.
V inej klinickej štúdií sa skúmal vzťah medzi očkovaním proti čiernemu kašľu a astmou. Zistilo sa, že astma sa vyskytovala u očkovaných detí päť ráz častejšie než u neočkovaných. Lenže v inej štúdií sa zas dokázal opačný účinok – u neočkovaných detí je väčšia pravdepodobnosť, že budú mať sťažené dýchanie sprevádzané sipotom.

Nepoznáme príčiny narastajúceho počtu alergických ochorení. Je celkom možné, že tu zohráva úlohu niekoľko faktorov, ktoré navzájom na seba vplývajú. Prospech z očkovania proti čiernemu kašľu stále prevažuje nad možnými negatívnymi účinkami, ale je potrebné zvážiť cielenejšie podávanie vakcín a antibiotík.