Vírusy (vira)

Vírusy (vira)

vedná disciplína virológia.

– nemajú vlastnú látkovú premenu

– chýba proteosyntetický aparát (ribozómy,tRNA)

– metabolický aparát

– nemajú aktívny pohyb

– nemajú schopnosť rastu

– vnútrobunkové, intracelulárne parazity
- mimo bunky sú neaktívne, tvoria tzv. virióny= vírusové častice

Chemické zloženie a štruktúra vírusov

1. nukleová kyselina , nositeľka GI a to :
DNA alebo RNA
2. proteínová schránka kapsid(a).
3. fosfolipidový obal (nemusí sa vyskytovať)

Tvar:
- guľatý (vírus chrípky),
- tyčinkovitý (vírus tabakovej mozaiky),
- vláknitý (inovírusy),
- špirálovitý.

– bakteriofágy:

– hlavičky, ktorá obaľuje nukleovú kyselinu.

– krček

– vlákna

Priebeh infekcie:
Infekcia hostiteľskej bunky prebieha v niekoľkých fázach:

1. priľnutie na povrch bunky

2. prienik vírusovej častice alebo len NK

3. replikácia DNA sa zreplikuje a nasyntetizujú sa všetky komponenty viriónu
- nastáva uvoľnenie nových infekčných vírusových častíc, ktoré napádajú okolité bunky
- vírus sa takýmto spôsobom rýchlo šíri v organizme. Po uvoľnení viriónov väčšinou nastáva smrť hostiteľskej bunky.

Klasické rozdelenie vírusov podľa typu hostiteľa:

– živočíšne vírusy – hostiteľ: živočíšna bunka

– rastlinné vírusy – hostiteľ: rastlinná bunka

– cyanovírusy – hostiteľ: bunka sinice

– mykovírusy – hostiteľ: bunka huby

Význam vírusov:

-v genetike a biotechnológiách.
Možno tak cieľavedome prenášať gény aj medzi nepríbuznými organizmami a meniť ich vlastnosti.
- virulencia rozumieme schopnosť preniknúť do organizmu a úspešne sa v ňom rozmnožiť= patogenita
- vznikajú epidémie, pandémie

DNA vírusy:

• Ľudské papilomavírusy spôsobujú rôzne typy bradavíc
• Cytomegalovírus (CMV) je extrémne rozšírený organizmus. Odhaduje sa, že až 70% dospelej populácie USA a Európy ním bolo nainfikovaných počas svojho života. Infekcia sa prenáša blízkym kontaktom medzi ľuďmi, ktorí sú často nosičmi tohto vírusu. U zdravého jedinca sa počiatočná CMV infekcia buď vôbec neprejaví, alebo má len slabé prejavy. U citlivejších sa ochorenie môže prejaviť ako zápal pľúc, očných spojiviek, pečene alebo gastrointestinálneho traktu (GIT). U tehotných žien môže pri infekcii vírus preniknúť cez placentu do plodu a vyvolať u neho vrodené chyby sluchu alebo oneskorený mentálny vývoj.
• Varicella spôsobuje u detí ovčie kiahne,
• Herpes simplex (HSV-1, HSV-2) spôsobuje opar..
• Epstein-Barrovej Virus (EBV) sa do organizmu dostáva dýchacími cestami a špecificky infikuje B-lymfocyty. U mladých ľudí spôsobuje ochorenie infekčnú mononukleózu, EBV môže spôsobiť nádorové ochorenia

RNA vírusy:

· Morbillivirus je pôvodcom osýpok. Vďaka očkovaniu toto ochorenie už u nás nepoznáme.

· Vírus mumpsu spôsobuje respiračnú nákazu u detí – mumps, ktoré sa prejavuje ako zápal slinných žliaz.

· Rubeolavirus je pôvodcom detského respiračného ochorenia ružienky.

· Vírusy kliešťovej encefalitídy prenášaný kliešťami

· Vírus žltej zimnice sa prenáša komárom a spôsobuje okrem encefalitídy aj poškodenie pečene so žltačkou.

· Coronavirus spôsobuje u ľud ochorenie nosovej sliznice – akútnu rinitídu. V rokoch 2002-2003 sa ale objavili závažné ochorenia so syndrómom akútneho respiračného zlyhania, tzv. SARS

· Poliovírusy spôsobujú detskú obrnu (poliomyelitídu).

· Rhinovírusy sú pôvodcom známeho ochorenia z nachladnutia - nádchy. Šíria sa ako kvapôčková infekcia a postihujú nosohltan.

· Vírus besnoty (rabies)

· Vírus chrípky má tri antigénne typy A, B a C. Najzávažnejší z hľadiska ochorení je typ A, ktorý môže značne zmeniť svoju antigénnu štruktúru. Každoročná epidémia chrípky je spojená s menšími zmenami genómu vírusu,

· HIV (Human Immunodeficiency Virus) spôsobuje u ľudí syndróm získanej nedostatočnej imunity (Acquired ImmunoDeficiency Syndrome – AIDS).

· Vírusy hepatitídy sú viacerých typov, ich dôsledkom je zápal pečene

baktérie /bacteria/

– bakteriológia

– prokaryotický typ bunky /BS + peptidoglykan mureín/

tvar:

– guľovitý – koky, diplokoky, streptokoky, stafylokoky, sarcíny

– tyčinkovitý – bacily

– prehnutý- vibria

– špirálovitý- spirily a spirochéty

– sarcíny – kocky

Klasifikácia podľa:

1. výživy: a/ autotrofné- fotosyntetizujúce baktérie /sinice/
b/ heterotrofné – saprofyty, symbióza, parazity

2. vzťahu ku kyslíku: a/ aeróbne /+ O2/
b/ anaeróbne /– O2/
c/ fakultatívne anaeróbne /+ – O2/

Rozmnožovanie:
– nepohlavne : priečnym delením, pučaním, rozpadom /fragmentáciou/

– v nepriaznivých podmienkach vznik spór- sporulácia

Význam:

– mineralizácia organického materiálu- huminifácia pôdy, obeh látok

– samočistenie vôd / pri ekologických haváriách/

– potravinársky priemysel / mliečne baktérie- syry, jogurty, lieh/

– farmaceutický priemysel /výroba aminokyselín, bielkovín/

liečiv /antibiotiká, vitamíny/
Pôvodcovia chorôb: antrax, čierny kašeľ, tuberkulóza, záškrt, tetanus, zápal pľúc, salmonela, mor, lepra, kvapavka, syfilis, bolerióza, cholera a iné.

Pozor na časté užívanie antibiotík!!! Možný vznik rezistencie /odolnosti/ baktérií.

Archeóny

– samostatná vývojová vetva

– podobné baktériám /BS neobsahuje mureín/

– rozmnožovanie priečnym delením

– klasifikácia: ako u baktérií /podľa zdroja C, E, O2/

– metanoarcheóny– produkujú metán

– haloarcheóny– v prostredí s vysokým obsahom NaCl

/do 30 %/

– termoarcheóny– v prostredí nad 100 0C

– typická S H2S H2SO4

Význam:

– biotechnológie /metán/,

– čistenie vôd,

· zneškodňovanie plastických látok