Prvoky

Prírodné vedy » Biológia

Autor: babuska (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 09.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 651 slov
Počet zobrazení: 10 018
Tlačení: 462
Uložení: 422
Prvoky (Protozoa)
Kľúčové pojmy: eukaryotické, heterotrofné jednobunkovce, mikroskopické, vodné, parazitické, pelikula, schránky, panôžky, bičíky, brvy, cysty, striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania – rodozmena, meňavkobičíkovce, dierkavce, mrežovce, výtrusovce, nálevníky.

Prvoky sú mikroskopické organizmy (od 2 do 3 mm), ktorých telo tvorí jedna eukaryotická bunka prispôsobená na vykonávanie všetkých životných funkcií. Tzv. živočíšne jednobunkovce sa vyživujú heterotrofne. Vyskytujú sa vo vode, pôde, v machu, ale aj v iných organizmoch ako parazity. Niektoré sú pôvodcami nepríjemných ochorení človeka. Vo vode odčerpávajú organické látky, čím prispievajú k jej čisteniu. Ich prítomnosť v úžitkovej vode je však nežiadúca.

Povrch bunky tvorí tenká elastická blana – pelikula. Niektoré tvoria aj pevnú schránku. Na pohyb im slúžia bičíky, brvy alebo panôžky. Tieto pohybové organely používajú aj na príjem potravy a chytanie koristi. Mnohé prvoky majú vyvinuté organely na príjem a spracovanie potravy (bunkové ústa, bunkový hltan, tráviacu vakuolu, bunkový anus – otvor na vylučovanie nestráviteľných zvyškov).
  V ich životnom cykle sa strieda pohlavnénepohlavné rozmnožovanierodozmena. V nepriaznivých podmienkach tvoria kľudové štádiá cysty – voľne žijúce druhy alebo spóry – parazitické druhy.
  Medzi najvýznamnejšie prvoky patria:

-  meňavkobičíkovce
-  výtrusovce
-  nálevníky
 
Meňavkobičíkovce (Sarcomastigophora)
V ich životnom cykle sa strieda štádium s bičíkmi a s panôžkami. Podľa toho, ktoré štádium prevláda, ich rozdeľujeme na bičíkovcekoreňonožce.
 Bičíkovcesú buď voľne žijúce alebo parazitické druhy. Vo vodách s organickým znečistením žijú bičíkovce rodu Bodo. Považujeme ich za indikátory znečistených vôd.
K parazitom človeka patria:

- Črevovnička detská(Gardia intestinalis) – spôsobuje hnačky
- Trypanozóma spavičná(Trypanosoma gambiense) – spôsobuje spavú nemoc. Trypanozómu z krvi živočíchov (dobytok, kone, potkany) na človeka prenáša mucha tse-tse. Vyskytuje sa v tropickej Afrike. Vyvoláva zápal lymfatických uzlín, napáda nervovú sústavu človeka, ktorý sa dostáva
do útlmového štádia, pripomínajúceho spánok. Neliečená choroba končí smrťou.

- Trichomonas pošvový(Trichomonas vaginalis) – prenáša sa pohlavným stykom, neliečené ochorenie môže spôsobiť neplodnosť. V pohlavných orgánoch žien spôsobuje výtoky.

Tvar buniek koreňonožcov sa pri pohybe mení vysúvaním panôžok. Žijú vo vode aj pôde, kde regulujú množstvo baktérií. Parazitické druhy napádajú živočíchy aj človeka:

-  Meňavka črevná (Entamoeba coli) – je neškodná, žije v čreve človeka.
-  Meňavka červienková (Entamoeba histolytica) – jej neškodná forma sa v čreve živí baktériami, no pri oslabení organizmu sa mení na formu, ktorá napáda steny čriev a vyvolá krvácanie a ťažkú hnačku – protozoálnu dyzentériu.Šíri sa znečistenou vodou a kontaminovanými potravinami, často sa vyskytuje v epidémiách. Rozšírená je najmä v trópoch a v subtrópoch.
-  Slzovičkovka zhubná (Negleria fowleri) – spôsobuje atypický zápal mozgových blán. Žije v teplých vodách (približne 37°C), cez nos preniká až
do mozgu, môže spôsobiť aj smrť.

Dierkavce(Foraminiferida) sú morské koreňonožce so schránkou z uhličitanu vápenatého. Lozia po dne pomocou tenkých panôžok. Iné morské koreňonožce sú mrežovce (Radiolaria) majú dekoratívne kremičité schránky. Schránky dierkavcov aj mrežovcov sa
po odumretí bunky usádzajú na dne. Vznikajú z nich horniny. V sladkých vodách žijú slncovky, môžu mať kremičitú výstuhu.

Výtrusovce(Apicomplexa)
Výtrusovce žijú ako vnútrobunkové parazity. Majú zložité vývinové cykly, pri ktorých striedajú pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie. Patria sem kokcídie a krvinovky.

Medzi kokcídie (Coccidia) patrí toxoplazma (Toxoplazma gondii). Zdrojom nákazy môže byť surové mäso (bifteky, neprepečené steaky) alebo trus nakazených živočíchov (mačiek a iných). Nebezpečná je pre tehotné ženy. Môže spôsobiť poškodenie plodu alebo spontánny potrat.
Medzi krvinovky (Haemosporidia) patrí aj pôvodca jednej z najrozšírenejších chorôb človeka, maláriemaláriovec (Plasmodium malariae). Zárodky malárie prenáša komár Anopheles.

Nálevníky
(Ciliophora)
Nálevníky sú prevažne voľne žijúce prvoky. Majú zložitú stavbu bunky s dvomi nerovnakými jadrami. Veľké jadro (makronukleus) riadi metabolizmus bunky, malé jadro (mikronukleus) je dôležité pri pohlavnom rozmnožovaní.
Nálevníky sa živia väčšinou baktériami ale aj menšími prvokmi a riasami. Žijú najmä v sladkých vodách. Vo vodohospodárskej praxi sa využívajú ako indikátory znečistenia vôd. Najznámejším druhom je črievička končistá (Paramecium caudatum).

Zhrnutie

Prvoky sú jednobunkové, eukaryotické, živočíšne organizmy. Vyživujú sa heterotrofne, často paraziticky. Darí sa im vo všetkých vodných biotopoch, aj vo veľmi znečistených vodách, kde sa využívajú ako indikátory znečistenia. Nájdeme ich aj v machových porastoch alebo vo vlhkej pôde. Telo chráni pelikula, nepriaznivé podmienky prežívajú v štádiu cysty. Pohybujú sa bičíkmi, brvami alebo panôžkami. Rýchle sa rozmnožujú, najmä parazitické druhy prekonávajú zložité vývinové cykly, spravidla cez viacerých hostiteľov. Parazity sú pôvodcami nebezpečných ochorení. Schránky dierkavcov a mrežovcov vytvárajú usadené horniny.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017