Prvoky
Prvoky (Protozoa)
Kľúčové pojmy: eukaryotické, heterotrofné jednobunkovce,
mikroskopické, vodné, parazitické, pelikula, schránky, panôžky, bičíky, brvy, cysty, striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania
– rodozmena, meňavkobičíkovce, dierkavce, mrežovce, výtrusovce, nálevníky.
Prvoky sú mikroskopické
organizmy (od 2 do 3 mm), ktorých telo tvorí jedna eukaryotická bunka prispôsobená na vykonávanie všetkých
životných funkcií. Tzv. živočíšne jednobunkovce sa vyživujú heterotrofne. Vyskytujú sa vo
vode, pôde, v machu, ale aj v iných organizmoch ako parazity. Niektoré sú pôvodcami nepríjemných ochorení
človeka. Vo vode odčerpávajú organické látky, čím prispievajú k jej čisteniu. Ich prítomnosť v úžitkovej vode je však nežiadúca.
Povrch bunky tvorí tenká elastická blana – pelikula. Niektoré tvoria aj pevnú schránku. Na pohyb im
slúžia bičíky, brvy alebo panôžky. Tieto pohybové organely používajú aj na príjem
potravy a chytanie koristi. Mnohé prvoky majú vyvinuté organely na príjem a spracovanie potravy (bunkové ústa, bunkový hltan, tráviacu
vakuolu, bunkový anus – otvor na vylučovanie nestráviteľných zvyškov).
V ich životnom cykle sa strieda
pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie – rodozmena. V nepriaznivých podmienkach tvoria
kľudové štádiá cysty – voľne žijúce druhy alebo spóry – parazitické druhy.
Medzi
najvýznamnejšie prvoky patria:
- meňavkobičíkovce
- výtrusovce
- nálevníky
Meňavkobičíkovce (Sarcomastigophora)
V ich životnom cykle sa strieda štádium
s bičíkmi a s panôžkami. Podľa toho, ktoré štádium prevláda, ich rozdeľujeme na
bičíkovce a koreňonožce.
Bičíkovcesú buď voľne žijúce alebo parazitické
druhy. Vo vodách s organickým znečistením žijú bičíkovce rodu Bodo. Považujeme ich za indikátory znečistených vôd.
K parazitom človeka patria:
- Črevovnička detská(Gardia intestinalis) – spôsobuje hnačky
- Trypanozóma spavičná(Trypanosoma gambiense) – spôsobuje spavú nemoc. Trypanozómu z krvi
živočíchov (dobytok, kone, potkany) na človeka prenáša mucha tse-tse. Vyskytuje sa v tropickej Afrike. Vyvoláva zápal
lymfatických uzlín, napáda nervovú sústavu človeka, ktorý sa dostáva
do útlmového štádia, pripomínajúceho spánok. Neliečená
choroba končí smrťou.
- Trichomonas pošvový(Trichomonas vaginalis) – prenáša sa pohlavným
stykom, neliečené ochorenie môže spôsobiť neplodnosť. V pohlavných orgánoch žien spôsobuje výtoky.
Tvar buniek
koreňonožcov sa pri pohybe mení vysúvaním panôžok. Žijú vo vode aj pôde, kde regulujú množstvo
baktérií. Parazitické druhy napádajú živočíchy aj človeka:
- Meňavka črevná (Entamoeba coli)
– je neškodná, žije v čreve človeka.
- Meňavka červienková (Entamoeba histolytica) – jej
neškodná forma sa v čreve živí baktériami, no pri oslabení organizmu sa mení na formu, ktorá napáda steny čriev a vyvolá
krvácanie a ťažkú hnačku – protozoálnu dyzentériu.Šíri sa znečistenou vodou a kontaminovanými potravinami, často
sa vyskytuje v epidémiách. Rozšírená je najmä v trópoch a v subtrópoch.
- Slzovičkovka zhubná
(Negleria fowleri) – spôsobuje atypický zápal mozgových blán. Žije v teplých vodách (približne 37°C), cez nos preniká
až
do mozgu, môže spôsobiť aj smrť.
Dierkavce(Foraminiferida) sú morské koreňonožce so
schránkou z uhličitanu vápenatého. Lozia po dne pomocou tenkých panôžok. Iné morské koreňonožce sú mrežovce
(Radiolaria) majú dekoratívne kremičité schránky. Schránky dierkavcov aj mrežovcov sa
po odumretí bunky usádzajú na dne.
Vznikajú z nich horniny. V sladkých vodách žijú slncovky, môžu mať kremičitú výstuhu.
Výtrusovce(Apicomplexa)
Výtrusovce žijú ako vnútrobunkové parazity. Majú zložité vývinové cykly,
pri ktorých striedajú pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie. Patria sem kokcídie a krvinovky.
Medzi kokcídie
(Coccidia) patrí toxoplazma (Toxoplazma gondii). Zdrojom nákazy môže byť surové mäso (bifteky, neprepečené
steaky) alebo trus nakazených živočíchov (mačiek a iných). Nebezpečná je pre tehotné ženy. Môže spôsobiť poškodenie plodu alebo
spontánny potrat.
Medzi krvinovky (Haemosporidia) patrí aj pôvodca jednej z najrozšírenejších chorôb
človeka, malárie – maláriovec (Plasmodium malariae). Zárodky malárie prenáša komár Anopheles.
Nálevníky (Ciliophora)
Nálevníky sú prevažne voľne žijúce prvoky. Majú zložitú stavbu
bunky s dvomi nerovnakými jadrami. Veľké jadro (makronukleus) riadi metabolizmus bunky, malé jadro (mikronukleus) je dôležité pri pohlavnom
rozmnožovaní.
Nálevníky sa živia väčšinou baktériami ale aj menšími prvokmi a riasami. Žijú najmä v sladkých vodách. Vo
vodohospodárskej praxi sa využívajú ako indikátory znečistenia vôd. Najznámejším druhom je črievička končistá
(Paramecium caudatum).
Zhrnutie
Prvoky sú jednobunkové, eukaryotické, živočíšne organizmy.
Vyživujú sa heterotrofne, často paraziticky. Darí sa im vo všetkých vodných biotopoch, aj vo veľmi znečistených vodách, kde sa využívajú
ako indikátory znečistenia. Nájdeme ich aj v machových porastoch alebo vo vlhkej pôde. Telo chráni pelikula, nepriaznivé podmienky
prežívajú v štádiu cysty. Pohybujú sa bičíkmi, brvami alebo panôžkami. Rýchle sa rozmnožujú, najmä parazitické druhy prekonávajú
zložité vývinové cykly, spravidla cez viacerých hostiteľov. Parazity sú pôvodcami nebezpečných ochorení. Schránky dierkavcov a mrežovcov
vytvárajú usadené horniny.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta