Obrúčkavce

Obrúčkavce

Obrúčkavce žijú vo vode, bahne, ale aj v pôde. Spoločným znakom všetkých obrúčkavcov je valcovité telo tvorené množstvom článkov (obrúčok), ktoré sú vo vnútri navzájom oddelené priehradkami. V jednotlivých článkoch sa vnútorné orgány pravidelne opakujú. Toto členenie označujema ako rovnomerná (homonómna) článkovanosť. Články sú rovnaké, len niektoré dokonalejšie druhy majú výraznejšie odlíšenú hlavovú časť. Vnútorná článkovanosť nezodpovedá vonkajšej iba u pijavíc.

Telová dutina obrúčkavcov je vyplnená tekutinou, ktorá spevňuje telo a pomáha udržiavať tvar. Tento typ opory tela sa nazýva hydroskelet. U mnohých druhov z výbežkov po bokoch každého článku vyrastajú zväzočky štetiniek, ktoré spolu s podkožným svalovým vakom umožňujú pohyb. Spoluprácou okružných a pozdĺžnych svalov sa články postupne skracujú a predlžujú, čím sa živočích posúva dopredu.

Obrúčkavce sa živia zvyškami odumretých organizmov alebo sú dravé a požierajú rôzne drobné živočíchy. Niektoré druhy cudzopasia. Prisávajú sa na povrch tela stavovcov a cicajú krv. Patria medzi vonkajšie parazity– ektoparazity. Dýchajú žiabrami (vodné) alebo celým povrchom tela (suchozemské).

Kyslík a živiny v tele rozvádza dobre vyvinutá zatvorená obehová sústava. Krv, ktorá obsahuje hemoglobín, poháňajú zhrubnuté, pulzujúce cievy. Vylučovanie nepotrebných látok zabezpečujú po dva lievikovité kanáliky v každom článku. Podobne sa opakujú aj nervové uzly, ktoré tvoria rebríčkovú nervovú sústavu. Zmyslové orgány (oči, statocysta, hmatadlá), sa u dravých druhov sústredili do hlavovej časti. Sladkovodné obrúčkavce sú podobne ako suchozemské (dážďovka) obojpohlavné a vyvíjajú sa priamo.

V prednej časti tela ďažkovky tvorí časť článkov výrazný opasok. Produkuje sliz, ktorý počas párenia umožňuje prenos spermií a u suchozemských druhov vytvára okolooplodnených vajíčok ochranné puzdro – kokón. Vodné druhy lepia vajíčka na rôzne predmety vo vode.

Obrúčkavce sú významné reducenty. Niektoré druhy požierajú odumreté organické zvyšky a podieľajú sa tak na samočistení vody. Mnohé obrúčkavce sú dôležitou súčasťou potravy rýb, vodných vtákov ale aj niektorých cicavcov. Medziobrúčkavce zaraďujeme máloštetinavce a pijavice.

Obrúčkavce

Obrúčkavce patria medzi živočíchy s článkovaným telom. Žijú vo vode, bahne aj v pôde. Ich stavba tela aj spôsob života sú prispôsobené prostrediu, v ktorom žijú.

Základná stavba tela

Telo obrúčkavcov má tieto znaky:

• má valcovitý tvar a je rozdelené na množstvo článkov – obrúčkov,
• články sú vo vnútri oddelené priehradkami,
• vnútorné orgány sa v článkoch pravidelne opakujú, čo nazývame rovnomerná (homonómna) článkovanosť,
• články sú zväčša rovnaké, iba niektoré dokonalejšie druhy majú výraznejšiu hlavovú časť,
• u pijavíc nie je vnútorné členenie totožné s vonkajším.

Telová dutina a pohyb

• Telová dutina je vyplnená tekutinou, ktorá spevňuje telo – ide o hydroskelet.
• Mnohé druhy majú na bokoch článkov zväzočky štetiniek, ktoré pomáhajú pri pohybe.
• Obrúčkavce sa pohybujú striedavým sťahovaním a uvoľňovaním okružných a pozdĺžnych svalov, čo spôsobuje predlžovanie a skracovanie článkov.

Spôsob života a dýchanie

• Väčšina obrúčkavcov sa živí zvyškami odumretých organizmov, niektoré sú dravé.
• Niektoré druhy sú cudzopasné – prisávajú sa na telo hostiteľa a sajú krv (napr. pijavice). Ide o ektoparazity.
• Dýchajú:
  • žiabrami – vodné druhy,
  • povrchom tela – suchozemské druhy (napr. dážďovky).

Obehová, vylučovacia a nervová sústava

• Obrúčkavce majú dobre vyvinutú, uzavretú obehovú sústavu.
• Krv obsahuje hemoglobín a poháňajú ju zhrubnuté, pulzujúce cievy.
• Vylučovanie zabezpečujú v každom článku dva lievikovité kanáliky.
• Nervovú sústavu tvorí rebríčková nervová sústava s pravidelne usporiadanými nervovými uzlami.
• Zmyslové orgány (oči, hmatadlá, statocysty) sú najvýraznejšie u dravých druhov.

Rozmnožovanie

• Sladkovodné aj suchozemské obrúčkavce sú väčšinou obojpohlavné a vyvíjajú sa priamo.
• U dážďoviek je v prednej časti tela viditeľný opasok, ktorý počas párenia vytvára sliz na prenos spermií.
• Sliz sa po oplodnení mení na kokón, ochranné púzdro s vyvíjajúcimi sa vajíčkami.
• Vodné druhy často lepia vajíčka na predmety vo vode.

Ekologický význam

• Sú významné reducenty – rozkladajú organické zvyšky a podieľajú sa na samočistení vôd.
• Predstavujú dôležitú zložku potravy mnohých rýb, vodných vtákov a cicavcov.

Systémové zaradenie obrúčkavcov

Do skupiny obrúčkavcov patria:

• Máloštetinavce – napr. dážďovky,
• Pijavice – napr. pijavica lekárska.