Sinice, Riasy, Fytoplanktón

Prírodné vedy » Biológia

Autor: babuska
Typ práce: Referát
Dátum: 09.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 853 slov
Počet zobrazení: 6 744
Tlačení: 336
Uložení: 385

Fytoplanktón

Je zastúpený sinicami a riasami.
 

Sinice

Sinice- cyanobaktérie sú skupina autotrofných baktérií. Žijú v v sladkých, morských aj brakických vodách. Nachádzajú sa tiež na stanovištiach s vysokou vzdušnou vlhkosťou, v pôde a vo vlhkom dreve. Osídľujú aj extrémne stanovištia ako horúce termálne pramene alebo vrstvy snehu a ľadu. V stojacich a tečúcich vodách tvoria sinice dôležitú zložku fytoplanktónu. Sinice sú významnými primárnymi producentami a je od nich závislých množstvo ďalších organizmov. Môžu žiť v symbióze s hubami alebo s vodnými živočíchmi. Pri masovom premnožení tvoria vodný kvet. Niektoré produkujú toxíny.
 

Riasy

Riasy sú autotrofné vodné rastliny, ktorých telo nie je tvorené zo špecializovaných buniek (netvoria korene, stonku a listy), ale z rovnocenných, nešpecializovaných buniek. Telo rias označujeme pojmom stielka.
Stielka môže byť jednobunková aj mnohobunková. Jednobunkové riasy často plávajú vo voľnom oceáne a tvoria dôležitú zložku fytoplanktónu, ktorý je základnou potravou pre mnohé organizmy. Riasy žijú v sladkých i slaných vodách. Sladkovodné sú malých rozmerov, najväčšie riasy môžu byť až desiatky metrov veľké a žijú v moriach.

Telo mnohobunkových stielok sa spája do vlákien, alebo  je diferencované, a niekedy podobné suchozemským rastlinám (môžeme na nich rozlíšiť pakorienky (rhizoidy), pabyľku (cauloid) a palístky (fyloidy), nemajú však typické korene, ani listy.
 

Rastliny

Vodné rastliny majú svoje špecifikum. Tým, že žijú pod vodou líšia sa od suchozemských rastlín. Voda vytvára iné adaptácie na prostredie. Listy vodných rastlín majú prieduchy aj na vrchnej, aj na spodnej strane - takpovediac dýchajú oboma "stranami" - to je rozdiel od suchozemských rastlín.

Povrch suchozemských rastlín tvorí vosková vrstva- kutikula, u rastlín vodných takmer u všetkých druhov chýba. Vodné rastliny dýchajú celým povrchom tela. Koreň býva redukovaný, slúži na prichytenie rastliny. Vodu príjímajú celým povrchom. Stretávame sa tu aj s tvarovou rôznotvarosťou listov na jednej rastline. V rozmnožovaní dominuje nepohlavné- vegetatívne rozmnožovanie nad pohlavným.

Rastliny vytvárajú životné prostredie mnohým živočíchom. Medzi porastom vodných rastlín sa ukrývajú, hľadajú potravu a vychovávajú potomstvo rôzne druhy živočíchov. Rastliny zásobujú vodu kyslíkom, potláčajú rast zelených rias a rozkladajú odpad produkovaný rybami.

Väčšina vodných rastlín patrí medzi kozmopolitné druhy. Táto vlastnosť sa zdôvodňuje jednotnosťou a pomernou stabilitou podmienok vo vode, kde sa kolísanie klimatických faktorov neprejavuje tak nápadne ako v suchozemských (terestrických) podmienkach. Charakteristickou vlastnosťou najlepšie viditeľnou pri takomto type spoločenstva je zarastanie vôd. Spočíva v postupnom zanášaní vodných nádrží odumretými časťami rastlín, na ktorých sa usádzajú ďalšie druhy.

Zástupcovia:
Typický druh, ktorý všetci poznáme, je žaburinka menšia (Lemna minor). Niekedy, ak je vo vode príliš veľké množstvo živín, pokryje celú vodnú hladinu. Často sa vyskytuje spolu so spirodelkou mnohokoreňovou (Spirodela polyrrhiza), ktorá je väčšia a zo stredu lístka jej vyrastá množstvo koreňov, ktorými prijíma živiny z vody. Podobnou rastlinou je drobuľka bezkoreňová (Wolffia arrhiza), ktorá je veľmi vzácna a vyskytuje sa iba v najteplejších oblastiach Slovenska. Ako už vyjadruje aj jej názov, patrí medzi naše najmenšie rastlinky. Bublinatka obyčajná (Utricularia vulgaris) patrí k mäsožravým rastlinám. Premeneným mechúrikovitým listom rozkladá drobné živočíchy. Zimu prežíva na dne vo forme zimných pupeňov a na jar sa dvíha k hladine, kde pokračuje vo svojom vývine. Spolu s týmito rastlinami sa vo vode nachádza aj veľké množstvo mikroskopických siníc a rias, ktoré produkujú kyslík a sú potravou pre vodné organizmy.

Ďalšiu skupinu vodných rastín reprezentujú druhy, ktoré sú zakorenené na dne, ale ich listy plávajú na vodnej hladine. Sú vystavené intenzívnemu slnečnému žiareniu, ktorému dobre odolávajú pomocou voskovej vrstvičky na povrchu listu. Každého poteší pohľad na ozdobné kvety lekna bieleho (Nymphaea alba) a leknice žltej (Nuphar lutea). Leknovec štítnatý (Nymphoides peltata) patrí k veľmi ohrozeným druhom. Semená majú na okraji háčiky, pomocou ktorých sa môžu prichytiť na telo vodných živočíchov a šíriť sa. Ale ani toto prispôsobenie nepomáha, prírodných stanovíšť, kde môže tento druh prežívať, je stále menej. Lekno, leknica aj leknovec sa pestujú aj ako okrasné rastliny. Medzi najčastejšie vodné rastliny patria červenavce, ktoré žijú ponorené vo vode. Červenavec plávajúci (Potamogeton natans) má nenápadné zelenožlté súkvetie, ktoré vyčnieva nad hladinu a je vetroopelivé. Niekedy nás zaujme vodná hladina posiata množstvom drobných bielych kvetov. Sú to určite kvety močiarky (Batrachium), ktorá má u nás viacero druhov. Močiarka vodná (Batrachium aquatile) má dva typy listov. Listy, ktoré sú pod hladinou vody, sú nitkovité a listy, plávajúce na hladine, sú celistvookrajové. Je to jedno z prispôsobení sa rastlín vodnému prostrediu. Typickou  rastlivou stojatých vôd je vodomor kandský (Elodea canadensis), ktorý dorastá až do dĺžky niekoľkých metrov. Je to invázna rastlina, ktorá vytlačila naše pôvodné druhy a často sa premnoží, odčerpáva im živiny a spôsobuje tak zahnívanie vodných nádrží. V stojatých vodách rybníkov sa vyskytuje rožkatec ponorený (Ceratophyllum demersum). Je to zvyčajne plávajúca rasltina, ktorá sa rozmnožuje úlomkami stoniek.
 
Zhrnutie:
K vodným rastlinám patria riasy – nižšie rastliny a vyššie rastliny, ktoré sa na život vo vode adaptovali stavbou tela a spôsobom života. Niektoré žijú ponorené vo vode, iné plávajú na hladine alebo sú ukotvené na dne. Telo nižších rastlín – rias, tvorí jednoduchá stielka. Môže byť jednobunková alebo mnohobunková. Telo vyšších rastlín je kormus, rozčlenený na základné vegetatívne orgány – koreň, stonku, list a rozmnožovacie orgány – výtrusnice alebo kvety. K vodným rastlinám patrí žaburinka, červenavec, vodomor, lekno a leknica. Vodné rastliny zabezpečujú pre vodné ekosystémy neustály prísun kyslíka, sú zdrojom energie a živín pre vodné živočíchy.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.034 s.
Zavrieť reklamu