Vtáky sa koncom druhohôr vyvinuli z plazov. Svedčia o tom nasledujúce znaky:
Koža vtákov je hladká, bez
žliaz, nachádza sa v nej jediná párová podchvostová (trtáčová) žľaza, ktorej výskyt je spätý prevažne
s vodným vtáctvom.
Hlavnými znakmi vtákov sú: pokryv tela tvorí perie, schopnosť letu, zvukové
prejavy, rozmnožovanie vajcami, starostlivosť o potomstvo.
Charakteristickým znakom vtákov je perie,
ktoré chráni telo pred stratou tepla. Pravidelne sa vymieňa v procese pŕchnutia. Stavba peria určuje, kde vták
žije.
Kosti vtákov sú ľahké a pritom pevné. Sú pneumatizované (vyplnené vzduchom), čo značne uľahčuje lietanie. Dolná končatina sa nazýva behák. Podľa jeho stavby rozoznávame končatiny kráčavé, skákavé, brodivé, plávacie, hrabacie a chytacie. Svalstvo je prispôsobené lietaniu.
Hrebeň prsnej kosti je vysoký a úplne vyplnený mohutným svalstvom. Takisto je vyvinuté aj mohutné stehnové svalstvo. V tvárovej časti vytvárajú čeľuste zobák. Pažerák sa rozširuje a vytvára hrvoľ, ktorý slúži na zmäkčovanie požitej potravy. Žalúdok sa rozdeľuje na žľaznatý a svalnatý.
Vtáky majú vyvinutých 5 párov vzdušných vakov, ktoré majú úlohu nadľahčovať a prebieha tu aj výmena dýchacích plynov. Neexistujú u všetkých druhov vtákov.
Srdce vtákov je úplne rozdelené na 2 predsiene a 2 komory. V dôsledku rýchlejšieho metabolizmu (pre potreby lietania) majú vtáky vysoký tep a vyššiu stálu telesnú teplotu ako cicavce (40-41°C).
U vtákov sa spravidla vyvinie jeden z vnútorných pohlavných orgánov. Oplodnenie je vnútorné. Vývin prebieha vo vajci. U vtákov je častý pohlavný dimorfizmus. Z hľadiska vyliahnutia poznáme vtáky: kŕmivé, ktoré sa rodia holé a sú odkázané na starostlivosť rodičov (patrí sem väčšina spevavcov), nekŕmivé, ktoré sú hneď po vyliahnutí schopné pohybu a zháňať si potravu (kurčatá, kačky).
Počas párenia sa vtáky dávajú do dvojíc. Žijú monogamne ale aj polygamne. Niektoré druhy tvoria premyslené hniezda, niektoré si na vzhľade a konštrukcii hniezda nepotrpia, niektoré nestavajú žiadne hniezda.
Podľa zmeny teritória počas roka poznáme vtáky:
stále – žijú stále na tom istom mieste a sú schopné prispôsobiť sa meniacim sa životným podmienkam,
prelietavé – sťahujú sa podľa okolností z miesta na miesto, sťahovavé – v dôsledku zhoršených
životných podmienok sú schopné prekonávať niekoľkotisíckilometrové vzdialenosti a vracať sa na pôvodné miesto.
Význam vtákov v prírode je veľký, pretože ničením škodcov udržiavajú biologickú rovnováhu. Niektoré patria medzi poľovné druhy, iné sa zasa chovajú.