Letce

Prírodné vedy » Biológia

Autor: babuska
Typ práce: Referát
Dátum: 09.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 946 slov
Počet zobrazení: 7 053
Tlačení: 333
Uložení: 317
Letce
K letcom patria vtáky s pneumatizovanými kosťami. Väčšina je dobre prispôsobená životu vo vzduchu. Predné končatiny majú premenené na krídla. Typ dolných končatín sa mení v závislosti od spôsobu života a prostredia, v ktorom žijú. U všetkých letcov sú známe hlasové prejavy a veľa z nich žije v kolóniách. V blízkosti vôd sa u nás najčastejšie vyskytujú títo zástupcovia vtákov:

V posledných rokoch sa u nás hojne rozšíril kormorán veľký (Phalacrocorax carbo). Je to vodný vták veľkosti kačice. Zafarbenie oboch pohlaví je čierne s bielou škvrnou okolo zobáka. Hniedzi v kolóniách na vysokých stromoch. Živí sa takmer výlučne rybami.

Brodivce (Ciconiiformes) majú dlhé neoperené nohy s veľkými štíhlymi prstami, tenký a často esovite stočený krk, špicatý, dlhý a z boku trochu stlačený zobák. Žijú v blízkosti vôd. Majú vysoké nohy s prstami, ktoré zaberajú pri chôdzi na bahnitom teréne veľkou plochou, a zabraňujú tak preboreniu.
Volavka popolavá (Ardea cinerea) patrí spolu s bučiakom (Botaurus) do čeľade volavkovitých (Ardeidae). Volavka je vysoká asi 90 cm. Zafarbenie má bledosivé, na hlave, krku a spodku tela belavé. Konce krídel, pozdĺžny pás na hrdle a predĺžené perá za okom má čierne. Zdržuje sa v blízkosti väčších vôd, ktoré sú zdrojom potravy. Hniezdi zvyčajne v kolóniách na stromoch. Mláďatá volavky kŕmia vyvrhnutými rybami.

Zástupcom čeľade bocianovité je bocian biely (Ciconia ciconia). Bociany sú medzi ľuďmi veľmi obľúbené, lebo sú užitočné a hniezda si robia zväčša na strechách domov, na továrenských komínoch, na stohoch i na stromoch. Bocian je vysoký 1 m. Zafarbenie má biele, na koncoch krídel čierne. Nohy a zobák dospelých vtákov sú červené. Bociany sa živia obojživelníkmi, rybami, malými cicavcami, plazmi a hmyzom. Bocian čierny (Ciconia nigra) je podobný bocianovi bielemu ale je o pár cm menší, čierny, s bielym bruchom, červeným zobákom a nohami. Hniezdo si bociany čierne stavajú na stromoch, príp. na skalách. Obývajú lesy rozličného typu s potôčikmi. Ich potravu tvoria väčšinou ryby.

Zúbkozobce sú väčšinou vodné vtáky. Veľa z nich má dobré mäso, a preto sa stali predmetom intenzívneho lovu. Niektoré z nich si človek zdomácnil.
Zástupcovia tejto čeľade majú pomerne dlhé krky a priamy zobák, ktorý má väčšinou sploštený tvar a po stranách množstvo rohovitých vrúbok. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou. Perie majú tieto vtáky husté, dokonale prilieha k telu a dobre chráni pred chladnou vodou. Nepremáča sa preto, že si ho vtáky mastia tukom, ktorý je produktom trtáčovej žľazy, roztieraním zobákom po celom tele.

Najväčším vtákom tejto čeľade je labuť veľká (Cygnus olor). Dospelé vtáky sú čistobiele, nedospelé špinavo sivohnedasté. Zobák majú pri koreni čierny, inde červený alebo ružovosivý. Vyznačujú sa dlhým, esovite prehnutým krkom a klinovitým chvostom. Hniezda bývajú umiestnené na zemi pri brehoch. Labute sa živia vodnými rastlinami, ktoré odštipujú zo dna. Labuť spevavá (Cygnus cygnus) sa od labuti veľkej odlišuje vzpriameným krkom a žltočiernym zobákom. Oba druhy dosahujú veľkosť 150 cm.

Hus divá
(Anser anser) je predchodkyňou husí domácich. Dosahuje veľkosť 75-90 cm. Celkové zafarbenie má hnedosivé, v podchvostovej oblasti belavé. Nohy má ružové, zobák ružový alebo pomarančový. Koniec čeľuste je biely. Obýva stojaté vody. Hniezdo z rastlinného materiálu vystlané páperím stavia samica na zemi. Potravu husí tvoria suchozemské aj vodné rastliny.

Kačica divá
(Anas platyrhynchos) dosahuje veľkosť 60 cm. Je pôvodcom domácich kačíc. Samec v svadobnom šate má lesklú tmavozelenú hlavu, biely obojok, sivý chrbát a krídla, hnedé prsia a belavé brucho. Stavba a umiestnenie hniezda je podobné ako pri husi divej. Kačice sa živia rastlinnou alebo živočíšnou potravou, ktorú získavajú z vody.

Chochlačka sivá (Aythia ferina) je menšia a zavalitejšia ako kačica divá (45 cm). Potápač malý (Mergus albellus) je tiež menší ako kačica (40 cm). Ako všetky potápače, vyznačuje sa úzkym zobákom, ktorý má na krajoch čeľuste i sánky rohovinové zúbky kolíkovitého tvaru.

Orliak morský
(Haliaetus albicilla) je veľký dravec (70-90 cm) s typickým chvostom klinovitého tvaru. Obe pohlavia sú tmavohnedé, chvost majú biely (nedospelé mláďatá ho majú hnedý). Obýva lesy susediace s rozsiahlejšími vodami. Hniezdo z konárov stavajú rodičia na strome. Základnou zložkou potravy sú ryby.

Chriašteľ vodný
(Rallus aquaticus) je zástupcom čeľade chriašteľovitých (Rallidae). Má štíhle, z bokov sploštené telo dlhé do 30 cm, dlhý rovný zobák, dlhé prsty a pomerne krátky chvost. Vrchnú stranu tela má zelenkastohnedú, tmavo škvrnitú, konce a okraje krídel hnedé, boky tela čierno-biele jarabé, tvár a predok tela sivé. Obýva močiare a mokré lúky. Hniezdo stavia v záraste rastlín. Základ potravy tvoria drobné bezstavovce.

Lyska čierna (Fulica atra) je najväčšia z chriašteľov (40 cm). Je to čierny vták s bielym zobákom, s bielou rohovinovou doštičkou na čele a s pomerne dlhými prstami obrúbenými plávacou blanou. Obýva jazerá, rybníky a močiare. Živí sa rastlinnou i živočíšnou potravou.

Do tejto čeľade patrí ešte aj sliepočka vodná (Gallinula chloropus). Meria 33 cm. Zafarbenie má čiernohnedé, s modrým nádychom, okraj krídel a podchvostové krovky sú biele. Dospelé vtáky majú zobák a čelový štítok červené a nohy zelené. Potravu tvorí prevažne vodný hmyz.
Čajka smejivá (Larus ridibundus) je stredne veľký (38 cm) vták. Vrch krídel, lopatky a vrchná časť chrbta je sivá, ostatok tela biely. Vonkajšie okraje krídel sú biele, konce čierne. Zobák a nohy majú červené. Hniezdia najradšej v kolóniách. Žerú drobné rybky a vodné bezstavovce. Rybár obyčajný (Sterna hirundo) je dlhokrídly vták s vidlicovitým chvostom (35 cm). Vrchnú časť krídel, chrbát a krajné kormidlové perá má striebrosivé, vrch hlavy čierny, zobák červený s čiernym koncom, nohy červené. Žije pri väčších stojatých a tečúcich vodách. Hniezdi v kolóniách na zemi v plytkej jamke. Rybáre sa živia malými rybkami a vodnými bezstavovcami.

Rybárik obyčajný (Alcedo atthis) z čeľade rybárikovitých je asi 16 cm dlhý, pestrý vták s pomerne veľkou hlavou, mocným klinovitým zobákom, krátkymi krídlami a chvostom. Hniezdo je umiestnené v hlinenom brehu. Rybáriky sa živia prevažne menšími rybkami.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu