Svalová sústava

Svalová sústava

Typy svalového tkaniva:

1. Priečne pruhované svaly(kostrové svaly): sú ovládateľné voľou, riadia ich motorické nervy z miechy a mozgu.
2. Hladké svaly (steny vnútorných orgánov)- žalúdok, cievy, črevá- neovládame ich vlastnou vôľou, udržujú trvale mierny ťah- svalový tonus, riadia ich autonómne nervy a hormóny.
3. Srdcový sval je  osobitný druh priečne pruhovaného svalového tkaniva, neovládame ho vôľou, riadi ho vlastný autonómny systém,  autonómne nervy a hormóny. 

Stavba kostrového svalu:

Základnou jednotkou kostrového svalstva sú kontraktilné vlákna:
· aktínové vlákna (majú bielu farbu)
· myozínové vlákna (majú červenú farbu)
Tieto vlákna sa spájajú do zväzkov nazývaných myofibrily. Myofibrily sa spájajú do ďalších zväzkov nazývaných svalové vlákna, čo sú vlastne mnohojadrové svalové bunky. Svalové vlákna sa ďalej združujú do svalových snopcov obalených spojivovým tkanivom. Malý sval môže tvoriť iba niekoľko snopcov vláken, kým objemné svaly, ako je najväčší sedací sval, tvoria stovky snopcov. Kostrové svaly sú výborne prekrvené a inervované motorickými nervami.

Mechanizmus kontrakcie(sťahovania kostrového svalu):

Podnetom na kontrakciu je nervový vzruch. Kontraktilné vlákna aktínu a myozínu.  Základnou vlastnosťou svalu je schopnosť kontrahovať sa a konať prácu. Pri svalovej kontrakcii dochádza k väzbe medzi aktínom a myozínom, ktoré sa navzájom do seba zasúvajú. Z myozínu vychádzajú smerom k aktínu priečne myozínové mostíky. Myozínové mostíky sú zakončené hlavicami, na ktoré sa viaže ATP zabezpečujúce energiu pre svalovú prácu. Vznikne komplex aktinomyozín a tým sa celé svalové vlákno skráti alebo napne. Primárnym podnetom pre svalovú kontrakciu je vzruch, ktorý sa vo forme nervového signálu šíri nervovými dráhami ústrednej nervovej sústavy (z mozgu a miechy). V každej svalovej bunke sa končí jedno svalové vlákno osobitným orgánom - nervovosvalovou platničkou, ktorá pracuje na princípe jednoduchého nervového spojenia. Celý súbor funkčného spojenia nervu so svalom sa nazýva motorická jednotka. Je to vlastne funkčný prvok pohybovej sústavy. Celý sval tvorí veľký počet takýchto motorických jednotiek.

 

Prehľad najdôležitejších svalov ľudského tela

· Svaly hlavy
Tvoria dve funkčné skupiny: žuvacie a mimické svaly.
o Žuvacie svaly majú za úlohu pohybovať sánkou. Patria k nim spánkový sval, žuvací sval  a dva krídlové svaly.
· Mimické svaly sa pripájajú na kožu tváre. Pri kontrakcii pohybujú kožou a dodávajú tvári výraz. Patria k nim očný kruhový sval, ústny kruhový sval, trubačský sval a ďalšie menšie svaly.
· Svaly krku
Táto skupina svalov zabezpečuje úklony a predklony hlavy. Sú uložené do niekoľkých vrstiev. Najvýraznejšími sú pravý a ľavý kývač hlavy
· Svaly hrudníka
Sú tiež uložené vo vrstvách. Vonkajšia vrstva spája hornú končatinu s hrudníkom a vnútorná vrstva tvorí svaly steny hrudníka. K vonkajšej vrstve patria veľký prsný sval, malý prsný sval  a predný pílovitý sval . Svaly steny hrudníka tvoria vonkajšie a vnútorné medzirebrové svaly. Kontrakciou vonkajších medzirebrových svalov sa dvíhajú rebrá, sú to teda svaly vdychové. Vnútorné medzirebrové svaly sú výdychové, sťahujú rebrá na pôvodné miesto.
· Svaly brucha
Sú to ploché svaly, ktoré tvoria stenu brušnej dutiny. Patria k nim vonkajší a vnútorný šikmý sval brucha , priečny sval brucha a priamy sval brucha
· Svaly chrbta
Sú uložené v niekoľkých vrstvách pozdĺž chrbtice. Povrchovo sú uložené napr. lichobežníkový sval  a najširší sval chrbta. Pod ním sú uložené zadné pílovité svaly .
· Svaly hornej končatiny
Sú veľmi početné a tvoria ich svaly ramena, svaly predlaktia a svaly ruky. K svalom ramena patria deltový sval, podlopatkový sval, dvojhlavý sval ramena, trojhlavý sval ramena. Medzi svaly predlaktia patria lakťový ohýbač zápästia, ramennovretenný sval. Svaly ruky sú drobné a zabezpečujú presné pohyby prstov.
· Svaly dolnej končatiny
Umožňujú chôdzu. Tvoria ich štyri skupiny: bedrové svaly, stehnové svaly, svaly predkolenia, svaly nohy.
o Bedrové svaly zabezpečujú pohyb v bedrovom kĺbe. K nim patria bedrovodriekový sval, najväčší sedacie svaly.
o Stehnové svaly zabezpečujú pohyb v kolennom a bedrovom kĺbe. K nim patria štvorhlavý sval stehna, krajčírsky sval, dvojhlavý sval stehna, poloblanitý sval  a pološľachovitý sval.
o Svaly predkolenia pohybujú nohou a prstami. Patria k nim predný píšťalový sval, vystierače palca, trojhlavý sval lýtka. Trojhlavý sval lýtka sa pripája na pätovú kosť Achilovou šľachou.
o Svaly nohy. K nim patria svalové skupiny palca, malíčka a kĺbové svaly nohy. Zabezpečujú klenbu nohy.

Hladké svaly

Hladké svalstvo sa skladá z jednojadrových buniek vretenovitého tvaru. Vlákna sú vzájomne usporiadané do zväzkov. Sú ovládané autonómnymi nervami a rôznymi hormónmi, ich činnosť neovplyvňujeme vôľou. Spôsobujú zužovanie ciev, pohyby žalúdka a čriev - peristaltiku, ovládajú priesvit priedušiek, vyprázdňovanie močového mechúra, vytláčanie plodu z maternice. Hladké svaly sú i v dúhovke - zrenicový reflex, patrí sem i akomodačný sval, ktorý spôsobuje vyklenutie očnej šošovky. Sťahy hladkých svalov sú pomalšie, slabšie a vytrvalejšie ako kostrových svalov.
 

Srdcový sval

Stavba srdcového svalu (myokard) je pri pozorovaní pod mikroskopom rovnaká ako u kostrového svalu, ale s tým rozdielom, že vlákna sú usporiadané priečne. Bunky myokardu obsahujú okrem svalového tkaniva aj vodivé bunky, ktoré zabezpečujú neustále sťahy srdca. Je to tzv. prevodový systém srdca. Srdcový sval sa vyznačuje nepretržitou prácou nezávislou od vôle človeka.