Pod ochranou ostňov I.

Pod ochranou ostňov I.

Každý druh živočícha je niečím špecifický. A tak je to aj z kmeňom Echinodermata - ostnatokožce. Názov Echinodermata sa skladá z gréckeho echinos - tŕne a dermata - pokožka. Kmeň ostnatokožcov je starobylý. Ich predkovia obývali oceány už pred 530 miliónmi rokov na začiatku prvohôr. Mnoho z nich už samozrejme vyhynulo, no i napriek tomu sa súčasnosti dožilo niekoľko tisíc druhov bez podstatných vývojových zmien. Ostnatokožce nájdeme vo všetkých svetových oceánoch a moriach. Našinec sa s nimi stretne najskôr pri Jadrane, ale žijú tak isto na tropických koralových útesoch ako aj pod arktickými ľadovcami, od pobrežných plytčín do niekoľko tisíc metrových hĺbok. A kto vlastne ostnatokožce sú?

Jedným z charakteristických znakov pre ostnatokožce, viditeľným len v dospelosti, je päťčlenná súmernosť ich tela, ktoré je rozdelené do piatich rovnakých lúčovitých častí okolo centrálneho disku, kde sa nachádzajú ústa. Telo je ukryté vo vápenitej schránke vytvorenej z množstva doštičiek, ktoré sa môžu voči sebe pohybovať. U niektorých foriem však tieto doštičky zrastajú a u iných je zase redukovaná ich veľkosť. Vápenitá schránka je ďalej pokrytá tenkou pokožkou a na dôvažok, ako nám naznačuje ich názov, ešte aj ostňami. Aj pri ostňoch sú však vidieť rozdielnosti. Nie všetky ostnatokožce majú viditeľné ostne. U niektorých foriem došlo k ich zakrpateniu, naopak u iných sú ostne dlhé a veľmi ostré. Podaktoré ostnatokožce produkujú jed, ktorý je súčasťou ich telovej tkaniny a tým sa stávajú nepožívateľnými pre väčšinu dravcov. Poranenie takýmito ostňami u človeka je dosť bolestivou a nezabudnuteľnou záležitosťou.

Ostnatokožce nemajú hlavu, mozog ani chrbticu. Preto sa u týchto živočíchov rozlišujú dve časti a to ústna a protiľahlá čiže ritná (prosím neberte to ako vulgárne slovo). Väčšine druhov sa ústny otvor nachádza na spodnej strane tela, pretože sú odkázané k životu na dne a od toho sa odráža aj ich potrava (riasy, zdochliny, zbytky...).

Spoločným znakom pre väčšinu ostnatokožcov je obmedzená pohyblivosť, jednoducho povedané sú pomalé (preto sú vďačným objektom pre fotografov). Majú zato jedinečný systém pohybu pomocou ambulakrálnej sústavy (neplatí to pre všetky ostnatokožce). Tak ako je zložitý názov, tak sa zdá byť zložitý, no veľmi účinný, aj celý systém. V tele živočícha sa nachádza sieť kanálikov a trubičiek, do ktorých živočích podľa potreby načerpáva vodu. Doštičky, ktoré tvoria schránku, sú na niektorých miestach prederavené a týmito otvormi sa vysúvajú na povrch tela vodou naplnené trubičky. Tie vytvárajú ohybné panôžky zakončené miniatúrnymi prísavkami. Zmenami tlaku vody v systéme dosahuje živočích pohyb panôžok, ich vysúvanie, sťahovanie, prichytávanie sa a následné púšťanie sa. Zabezpečuje tak pohyb celého tela, presúvanie sa z miesta na miesto, uchytenie koristi, na maskovanie sa a taktiež ich používajú ako zmyslové orgány. Týchto panôžok môžu mať ostnatokožce až niekoľko tisíc dokonca viac ako milión.
Rozmnožovanie ostnatokožcov prebieha väčšinou pohlavne. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré sú súmerné len dvojstranne a voľne plávajú. Po prichytení sa k podkladu a následnom dospievaní začne prebiehať premena na päťčlennú súmernosť. Podaktoré ostnatokožce sa rozmnožujú aj nepohlavne a to delením. Ich telo sa rozdelí na dve alebo viacej častí a z každej z nich vyrastie nový samostatný jedinec.

Podaktoré ostnatokožce v našich očiach môžu vytvoriť predstavu malých obrnených a dobre vyzbrojených transportérov. I napriek tomu majú svojich nepriateľov, ktorí zabraňujú ich premnoženiu. Ide o nepriateľov, ktorých im určila samotná príroda a zaraďujeme sem niektoré druhy rýb a ulitníkov. Však najväčším nepriateľom, tak ako u väčšiny živočíchov, je samozrejme človek. Nedokážeme kontrolovať svoju nadradenosť a lovíme živých zástupcov ostnatokožcov (či už osobne alebo pomocou predajcov), aby sme si ich mohli vysušených vystaviť na pár rokov do vitrínky ako suvenír z dovolenky. Taktiež v niektorých krajinách sú podaktoré druhy vyhľadávanou pochúťkou a preto ich zbierajú vo veľkých množstvách, čo zase príroda nedokáže tak rýchlo nahradiť.

A teraz už trošku konkrétnejšie. Kmeň ostnatokožce tvorí niekoľko tried navzájom sa líšiacich tvarom, stavbou tela, sfarbením, chovaním a životnými nárokmi. Nachádzajú sa iba v mori a zahrňujeme sem: ježovky (morský ježko), hviezdovky (morská hviezdica), hadovky, ľaliovky a holotúrie (morská uhorka). O jednotlivých druhoch si však porozprávame nabudúce (o mesiac).